Murphy radí
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Zákony života
Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.
Ak si budete dávať neustále pozor, bude kaše okolo vás neustále pribúdať, kým vám nebude siahať až po nos. A tomu sa, prosím pekne, hovorí demokratická voľba!
Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.
(Murphyho zákonník)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Ak poznáš rozdiel medzi dobrou a zlou radou, nepotrebuješ rady.
Falošný priateľ a tieň stoja pri tebe len dovtedy, kým si na výslní.
V tomto svete neprežije najsilnejší, ani najinteligentnejší, ale ten, kto sa dokáže najlepšie prispôsobiť,
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Deti naše poklady
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
(Zrnká úsmevu)