Aktivačné práce budú pomáhať adresne a účinne
23. 3. 2023
Od 1. apríla začne platiť v oblasti aktivačných prác zásadná legislatívna zmena. Cieľom rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny je zlepšiť efektivitu a adresnosť pri používaní financií na aktivačné práce a zvýšiť motiváciu ľudí bez práce nájsť si zamestnanie.
Od apríla 2023 nadobudne účinnosť novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác. Na základe tohto ustanovenia sa poskytuje príspevok ľuďom bez práce, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a ktorí vykonávajú menšie obecné služby, alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne.
Aktivačné prace boli zavedené ešte v roku 2004. Majú pomáhať nezamestnaným, aby si zachovali pracovné návyky, zvýšili svoju šancu uplatniť sa na trhu práce, alebo sa mohli jednoduchšie zaradiť do projektov úradov práce na zlepšenie zamestnateľnosti. Takéto práce majú spravidla podobu jednoduchých prác, ktoré vykonáva nezamestnaný pre obce, za čo mu je vyplácaný aktivačný príspevok. Okrem spomínaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi upravuje vyplácanie príspevkov aj zákon o službách zamestnanosti.
„Spôsob, akým sú aktivačné príspevky upravené v legislatíve a fakt, že ich upravujú dva zákony, vytvára priestor pre vytvorenie začarovaného „paragrafového“ kruhu, ktorý má negatívny dopad na nezamestnaných aj na štátny rozpočet. Jednoducho povedané, nezamestnaní môžu dookola preskakovať medzi dvoma paragrafmi celé roky tak, že reálne zostávajú bez stabilného zamestnania, dostávajú však aktivačný príspevok. Po poradách s kolegami z úradov práce a aj na základe ich zistení z praxe sme sa rozhodli v tom urobiť poriadok, zlepšiť skutočnú pomoc pre nezamestnaných a podporovať ľudí v nachádzaní si stabilnej práce s pravidelným príjmom,“ vysvetľuje dôvody legislatívnej zmeny minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Dodáva, že rezort práce už má pripravenú náhradu za končiaci spôsob vyplácania aktivačných príspevkov.
B
(Zdroj: employment.gov.sk/sk)
Zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení
26. 2. 2015
Novelou zákona o sociálnom poistení sa má od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Pre ľudí, ktorí počas života získali 30 rokov dôchodkového poistenia, by mal minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa má zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o dva percentuálne body a od 40 rokov o tri percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia budúci rok predstavovala 340,8 eura.
Poberateľ minimálnej penzie po zavedení najnižšieho možného dôchodku už nebude odkázaný na to, aby žiadal úrad práce a sociálnych vecí o dávku v hmotnej núdzi. Suma minimálneho dôchodku má byť v jednotlivých prípadoch o približne 10 eur až 23 eur vyššia, ako je v súčasnosti súčet sumy dôchodku a dávky v hmotnej núdzi, na ktorú má penzista nárok. Sumy minimálneho dôchodku sa majú každoročne valorizovať k 1. januáru, a to podľa vývoja životného minima. Nárok na minimálny dôchodok má podľa návrhu rezortu práce vzniknúť dovŕšením dôchodkového veku s obdobím dôchodkového poistenia aspoň 30 rokov poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, ktorý je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom a invalidného dôchodku bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Minimálnu penziu by malo v tomto roku dostávať približne 75-tisíc poberateľov dôchodkových dávok. Zavedenie minimálneho dôchodku si má v druhom polroku tohto roka vyžiadať 16,4 mil. eur a v roku 2016 majú náklady predstavovať 31 mil. eur.
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
26. 2. 2015
Účelom vládneho návrhu zákona je reagovať na novú situáciu, ktorá vznikla od 1. januára 2015 po spustení výplatnej fázy dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia Aj vzhľadom na výšku dôchodkov, ktoré sú sporiteľom za ich nasporené sumy ponúkané, je v súčasnosti účasť v II. pilieri pre istú skupinu sporiteľov nevýhodná.
Vládny návrh zákona umožňuje sporiteľom v II. pilieri prehodnotiť svoje rozhodnutie a vystúpiť z tohto systému v období od 15. marca 2015 do 15. júna 2015. Obdobne ako pri predchádzajúcich otvoreniach II. piliera, bude týmto zákonom umožnený aj vstup do II. piliera. Sporiteľ, ktorý sa rozhodne vystúpiť z II. piliera, musí Sociálnej poisťovni doručiť písomné oznámenie, ktorého súčasťou je prejav vôle, aby mu zaniklo právne postavenie sporiteľa. Sociálna poisťovňa o doručení tohto písomného oznámenia informuje sporiteľovu dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Tá následne prevedie sporiteľovu nasporenú sumu tvorenú z povinných príspevkov vrátane výnosu z týchto príspevkov na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. V prípade, že si sporiteľ platil dobrovoľné príspevky, nasporená suma tvorená z týchto príspevkov vrátane výnosu mu bude vyplatená.
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti
26. 2. 2015
Cieľom predloženého návrhu je precizovanie ustanovení v súvislosti s vyberaním úhrad zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od poistencov. Na základe aplikačnej praxe sa navrhuje jednoznačne určiť súčasti zdravotného výkonu.
Taktiež sa ustanovuje, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie vyberať úhradu od poistenca a čím nesmie podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Oproti doterajšej právnej úprave sa ustanovuje, že zdravotné výkony poskytované pri liečbe choroby uvedenej v zozname chorôb a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pri ktorých môže poskytovateľ požadovať úhradu, bude schvaľovať príslušný vyšší územný celok. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže požadovať úhradu za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti, len ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti túto zdravotnú starostlivosť poskytne do desiatich pracovných dní od objednania. Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti môže požadovať od poistenca úhradu za nadštandardný pobyt len v prípade, ak poistenec o nadštandardný pobyt písomne požiadal.
Zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky
26. 2. 2015
Cieľom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť stav, aby poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vykonáva funkciu poslanca a inú funkciu vo verejnej správe, napríklad funkciu starostu, primátora, predsedu samosprávneho kraja alebo ich zástupcov, poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, štatutára alebo člena štatutárneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie alebo právnickej osoby zriadenej subjektom verejnej správy, dostávali v plnej výške len plat poslanca a za výkon každej ďalšej funkcie príjem najviac v sume minimálnej mzdy.
Právna úprava sa má vzťahovať aj na poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov, ktorí poberajú odmenu od samosprávnych krajov za výkon funkcie poslanca zastupiteľstva a sú zároveň starostami alebo primátormi. Títo poslanci zastupiteľstiev budú poberať v plnej výške len plat starostu alebo primátora a odmenu za výkon funkcie poslanca zastupiteľstva najviac v sume minimálnej mzdy.