Aktivačné práce budú pomáhať adresne a účinne
23. 3. 2023
Od 1. apríla začne platiť v oblasti aktivačných prác zásadná legislatívna zmena. Cieľom rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny je zlepšiť efektivitu a adresnosť pri používaní financií na aktivačné práce a zvýšiť motiváciu ľudí bez práce nájsť si zamestnanie.
Od apríla 2023 nadobudne účinnosť novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác. Na základe tohto ustanovenia sa poskytuje príspevok ľuďom bez práce, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a ktorí vykonávajú menšie obecné služby, alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne.
Aktivačné prace boli zavedené ešte v roku 2004. Majú pomáhať nezamestnaným, aby si zachovali pracovné návyky, zvýšili svoju šancu uplatniť sa na trhu práce, alebo sa mohli jednoduchšie zaradiť do projektov úradov práce na zlepšenie zamestnateľnosti. Takéto práce majú spravidla podobu jednoduchých prác, ktoré vykonáva nezamestnaný pre obce, za čo mu je vyplácaný aktivačný príspevok. Okrem spomínaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi upravuje vyplácanie príspevkov aj zákon o službách zamestnanosti.
„Spôsob, akým sú aktivačné príspevky upravené v legislatíve a fakt, že ich upravujú dva zákony, vytvára priestor pre vytvorenie začarovaného „paragrafového“ kruhu, ktorý má negatívny dopad na nezamestnaných aj na štátny rozpočet. Jednoducho povedané, nezamestnaní môžu dookola preskakovať medzi dvoma paragrafmi celé roky tak, že reálne zostávajú bez stabilného zamestnania, dostávajú však aktivačný príspevok. Po poradách s kolegami z úradov práce a aj na základe ich zistení z praxe sme sa rozhodli v tom urobiť poriadok, zlepšiť skutočnú pomoc pre nezamestnaných a podporovať ľudí v nachádzaní si stabilnej práce s pravidelným príjmom,“ vysvetľuje dôvody legislatívnej zmeny minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Dodáva, že rezort práce už má pripravenú náhradu za končiaci spôsob vyplácania aktivačných príspevkov.
B
(Zdroj: employment.gov.sk/sk)
Medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní
19. 10. 2016
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nadobúda účinnosť 1. januára 2017.
Spoločnosti uskutočňujúce svoje činnosti vo viacerých štátoch vnímajú daňovú optimalizáciu ako legitímny nástroj na znižovanie daňovej povinnosti. Daňové legislatívy rôznych štátov umožňujú týmto spoločnostiam, aby umelo presúvali zisky do štátov s nízkym daňovým zaťažením, prípadne aby umelo prispôsobili transakciu a zneužili pravidlá v oblasti zdaňovania spoločností. Takáto daňová optimalizácia spoločností je často podporovaná vydávaním daňových stanovísk daňovými správami jednotlivých štátov, v ktorých sa správca dane vyjadruje k súladu cezhraničnej transakcie s vnútroštátnymi zákonmi. Neexistencia dostatočnej transparentnosti v tejto oblasti vytvára priestor na zneužívanie pravidiel v oblasti zdaňovania, čo vedie k znižovaniu daňovej povinnosti, ale aj narúšaniu pravidiel pre fungovanie vnútorného trhu. Tým sa znižuje kredibilita daňových správ nielen z pohľadu spoločností, ale aj z pohľadu občanov celej EÚ.
Cieľom zmeny tohto zákona je zvyšovanie daňovej transparentnosti a účinný boj s nežiaducimi daňovými praktikami. Upravuje sa rozsah a podmienky automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách. Vychádzajúc z definícií obsiahnutých v smernici, predmetom automatickej výmeny informácií v Slovenskej republike budú cezhraničné záväzné stanoviská vydané podľa § 53a až 53c daňového poriadku, rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne vydané podľa § 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov a rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia vydané podľa § 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Nadväzne zákon upravuje lehoty a spôsob automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách. Automatická výmena informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách bude prebiehať medzi členskými štátmi a Európskou komisiou, ktorá bude mať prístup k obmedzenému rozsahu informácií. Smernica požaduje od Európskej komisie zriadiť zabezpečený centrálny register cezhraničných záväzných stanovísk členských štátov na administratívnu spoluprácu v oblasti daní, prostredníctvom ktorého by mala automatická výmena prebiehať od 1.1.2018. V zákone sa tiež ukladá povinnosť príslušnému orgánu Slovenskej republiky zasielať ročné vyhodnotenie efektívnosti automatickej výmeny a štatistické údaje do obdobia zriadenia bezpečného centrálneho registra.
Výsledok hospodárenia
5. 10. 2016
Medzi práce po zostavení účtovnej závierky patrí aj rozhodnúť o výsledku hospodárenia, ktorý účtovná jednotka dosiahla za účtovné obdobie, za ktoré zostavila účtovnú závierku, teda v roku 2016 musí rozhodnúť o výsledku hospodárenia za rok 2015.
Pri rozdeľovaní zisku v spoločnosti s ručením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a družstve, sa na prvé miesto kladie povinnosť prídelu do rezervného fondu a do nedeliteľného fondu v družstve. Až po splnení povinného prídelu do rezervného fondu môže zvyšnú časť zisku rozdeliť účtovná jednotka podľa vlastného rozhodnutia. Napr. valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že dosiahnutý zisk rozdelí medzi spoločníkov, určí výšku a termín výplaty, alebo zvýši základné imanie, prípadne vytvorí fondy zo zisku.Ak účtovná jednotka, ktorou je spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a družstvo, za účtovné obdobie roka 2015 dosiahla zisk, musí v roku 2016 najskôr zaúčtovať povinný prídel do rezervného fondu v prípade, že tento ešte nemá vytvorený v zákonom stanovenej výške podľa Obchodného zákonníka. Ostatné vysporiadanie výsledku hospodárenia je v kompetencii účtovej jednotky. Ak účtovná jednotka o ďalšom vysporiadaní účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní (rozdelenie zisku alebo o vysporiadanie straty) nerozhodne do konca účtovného obdobia roka 2016, musí zostatok z účtu 431 preúčtovať na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov (v prípade zisku) alebo na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov (v prípade straty) tak, aby účet 431 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazoval zostatok v súlade s ustanovením § 59 ods. 15 postupov účtovania pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve.
Protokol o výsledku inšpekcie
5. 10. 2016
Novelou zákona č. 351/2015 Z. z. (nový zákon) od 18. 6. 2016 sa spresnili sa okolnosti, za ktorých sa bude protokol o výsledku inšpekcie práce považovať za prerokovaný.
Rozhodnutiu inšpektorátu práce o uložení pokuty musí vždy predchádzať prerokovanie protokolu, ktorý je výsledkom inšpekcie práce. Zámerom tejto úpravy bolo spresniť v zákone fikcie prerokovania protokolu tak, že protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa nevyjadrí k doručenému protokolu alebo ho nepodpíše. Na doručovanie písomností dôležitých na výkon inšpekcie práce (teda aj protokolu) sa podľa § 21 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. vzťahujú ustanovenia správneho poriadku upravujúce doručovanie do vlastných rúk. Fiktívne prerokovaný protokol sa stane podkladom na uloženie pokuty.
Výber daní sa zlepší
30. 9. 2016
Do štátnej kasy by malo v tomto roku pritiecť viac peňazí. Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý patrí pod Ministerstvo financií (MF) SR, totiž zvýšil odhad daňových a odvodových príjmov na rok 2016 oproti predchádzajúcej júnovej prognóze o takmer 397 miliónov eur, alebo 0,49 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Analytici rezortu financií navýšili odhad daňových a odvodových príjmov aj pre ďalšie roky, a to o 558 miliónov eur v roku 2017, o 649 miliónov eur rok na to a o 595 miliónov eur v roku 2019. V novej prognóze počítajú už aj s legislatívnymi zmenami schválenými vládou v auguste a septembri tohto roka, vrátane tých, ktoré platia a boli zapracované do prognózy v júni. Dodatočné príjmy by malo v budúcom roku priniesť zvýšenie odvodu v regulovaných odvetviach, a to vo výške 91 miliónov eur, či zvýšenie sadzieb pri tabakových výrobkoch, ktoré by malo priniesť 30 miliónov eur v roku 2017. Naopak, z rozpočtu uberie zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, a to 13 miliónov eur v budúcom roku, 21 miliónov eur v roku 2018 a 25 miliónov eur v roku 2019. Aktuálna daňová prognóza nepočíta so zrušením daňových licencií v tomto ani budúcom roku.
zdroj: hnonline.sk