Aktivačné práce budú pomáhať adresne a účinne
23. 3. 2023
Od 1. apríla začne platiť v oblasti aktivačných prác zásadná legislatívna zmena. Cieľom rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny je zlepšiť efektivitu a adresnosť pri používaní financií na aktivačné práce a zvýšiť motiváciu ľudí bez práce nájsť si zamestnanie.
Od apríla 2023 nadobudne účinnosť novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác. Na základe tohto ustanovenia sa poskytuje príspevok ľuďom bez práce, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a ktorí vykonávajú menšie obecné služby, alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne.
Aktivačné prace boli zavedené ešte v roku 2004. Majú pomáhať nezamestnaným, aby si zachovali pracovné návyky, zvýšili svoju šancu uplatniť sa na trhu práce, alebo sa mohli jednoduchšie zaradiť do projektov úradov práce na zlepšenie zamestnateľnosti. Takéto práce majú spravidla podobu jednoduchých prác, ktoré vykonáva nezamestnaný pre obce, za čo mu je vyplácaný aktivačný príspevok. Okrem spomínaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi upravuje vyplácanie príspevkov aj zákon o službách zamestnanosti.
„Spôsob, akým sú aktivačné príspevky upravené v legislatíve a fakt, že ich upravujú dva zákony, vytvára priestor pre vytvorenie začarovaného „paragrafového“ kruhu, ktorý má negatívny dopad na nezamestnaných aj na štátny rozpočet. Jednoducho povedané, nezamestnaní môžu dookola preskakovať medzi dvoma paragrafmi celé roky tak, že reálne zostávajú bez stabilného zamestnania, dostávajú však aktivačný príspevok. Po poradách s kolegami z úradov práce a aj na základe ich zistení z praxe sme sa rozhodli v tom urobiť poriadok, zlepšiť skutočnú pomoc pre nezamestnaných a podporovať ľudí v nachádzaní si stabilnej práce s pravidelným príjmom,“ vysvetľuje dôvody legislatívnej zmeny minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Dodáva, že rezort práce už má pripravenú náhradu za končiaci spôsob vyplácania aktivačných príspevkov.
B
(Zdroj: employment.gov.sk/sk)
Poplatky za výber z bankomatov sa na Slovensku nezmenili
26. 1. 2009
Poplatky za výber z bankomatov na Slovensku nezlacneli ani nezdraželi. Nepotvrdili sa tak obavy, že banky za výber peňazí z cudzích bankomatov zvýšia poplatok, aby tak kompenzovali lacnejšie výbery v cudzine.
Dlhodobo sú na nízkych úrovniach
nastavené poplatky za výbery z
bankomatov patriacich banke, kde má klient účet. Európska smernica
hovorí o zvýhodnení výberov eurovej hotovosti.
Smernica sa týka aj platieb kartou za nakúpené tovary a služby vo väčšine
európskych krajín. Majú stáť toľko, ako keď platíte kartou u obchodníkov na
Slovensku.
Povzbudenie podnikateľského prostredia môže pomôcť prekonať krízu
26. 1. 2009
V rozhovore pre Hospodárske noviny to vyhlásil predstaviteľ jednej z personálno-poradenských spoločností. Podľa jeho odhadu o zamestnanie kvôli hospodárskej kríze príde asi päťdesiattisíc ľudí.
Snahy štátu o umelé udržanie zamestnancov vo fabrikách a
pribrzdenie negatívnych dopadov krízu v princípe neriešia. K jej prekonaniu môže
prispieť povzbudenie podnikateľského prostredia, aby sa v kríze dokázalo zorientovať,
aby aktívne začalo ľudí potrebovať a mohlo aj vytvárať nové pracovné miesta.
Cestou je masívna podpora investícií, zníženie daňového a odvodového zaťaženia,
zrušenie platenia poplatkov za služby verejnosti a úspory vo verejnom sektore.
Kríza je výborný liek na vyššiu
produktivitu práce, fluktuáciu a lojalitu zamestnancov. Hodnotenie zamestnancov sa bude diať vo
väčšom rozsahu ako kedykoľvek predtým. Veľa sa bude dbať o osobnostnú vhodnosť
kandidátov na danú pozíciu.
Pri prípadnom znižovaní stavov to môže byť kritérium, na
ktoré si zamestnávatelia posvietia predovšetkým.
Slováci očakávajú reformu dôchodkového systému
23. 1. 2009
Podľa prieskumov sa dôchodkový systém nachádza v kríze. O nevyhnutnosti zmien hovorí koalícia aj opozícia. Ministerstvo práce zatiaľ zásadné veci nechystá.
Podľa prieskumov agentúry GfK, ktoré boli spracované
pre spoločnosť AXA, si ľudia uvedomujú starnutie populácie. Kým dnes pripadá na
jedného dôchodcu takmer dva a pol pracujúceho človeka, o štyridsať rokov to
bude 1,1 pracujúceho človeka. Okrem toho sa ľudia doživajú čoraz vyššieho veku
a kvôli vzdelaniu začínajú pracovať neskôr.
Jedna zo zástupkýň opozície považuje za problém to, že
rozdiel medzi dôchodkom a mzdou je veľmi veľký, preto by mal štát garantovať
minimálny dôchodok, ktorý by mal každý občan dostávať bez ohľadu na to, koľko
bol alebo nebol schopný do systému prispievať. Dôchodok by sa platil zo
štátneho rozpočtu, teda z daní. To, čo by chceli občania navyše, by získali z
poistného systému ako zásluhový dôchodok.
Zástupca koalície presadzuje, aby si v druhom pilieri
sporili len tí, ktorí majú príjem nad
1,5-násobok priemernej mzdy a medzi 20 a 35 až 40 rokov. Pomer odvodov
by sa mal zmeniť v prospech prvého piliera na 12:6.
Ministerstvo práce tvrdí, že spôsob realizácie ani
kompletné výsledky prieskumu nepozná, ak však platí, že 90 % opýtaných tvrdí,
že dôchodkový systém je v kríze, znamená to, že dôchodková reforma vykonaná
predchádzajúcou vládou nesplnila svoje proklamované ciele.
Opozícia aj
koalícia sa zhodujú, že skôr či neskôr bude nevyhnutné zvýšiť vek odchodu do
dôchodku. Prieskum ukazuje, že väčšina Slovákov to očakáva, hoci s tým
nesúhlasí.
Ministerstvo práce momentálne zvýšenie dôchodkového
veku alebo zmenu valorizácie dôchodkov nepripravuje. Hoci podľa analytikov
treba spraviť v krátkom čase zásadné aj keď nepopulárne zmeny, súčasná vláda
ich nechystá.
Daň z nehnuteľností treba priznať a zaplatiť do 2. februára
23. 1. 2009
Daň z nehnuteľností zahrnuje daň zo stavieb, pozemkov, bytov a nebytových priestorov. Správcom dane nie je štát, ale samospráva - obec či mesto.
V
Bratislave a Košiciach správu daní vykonáva magistrát, nie mestské časti.
Tlačivá vydávajú na mestskom či obecnom úrade a dajú sa stiahnuť na internete.
Nájdete ich aj na webových stránkach ministerstva financií.
Zákonný ramec sadzby dane si mestá a obce upravujú, aktuálnu výšku dane sa
daňovníci dozvedia zo všeobecne záväzných nariadení. Daňové priznanie je možné
podať osobne alebo poslať poštou.
Daňové priznanie noví vlastníci z roku 2008 podajú iba raz a v tomto roku.
Ak nenastane v ďalšom období
zmena, ktorá by ovplyvnila výšku dane, v nasledujúcich rokoch správca dane
automaticky posiela výmer podľa podaného daňového priznania.
Za omeškanie podania daňového priznania hrozia vlastníkovi sankcie. Pri
nesprávnom alebo neúplnom priznaní je možné podať správcovi dane opravné daňové
priznanie ešte pred 2. februárom, v prípade, že chybu daňovník zistí neskôr,
môže podať dodatočné daňové priznanie.
Kedy treba podať daňové priznanie
Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti je treba podať iba v prípade, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Sú nimi nadobudnutie
nehnuteľnosti (darom, dedením, kúpu), zmena účelu využitia nehnuteľnosti,
preklasifikovanie druhu pozemku, pristavenie, nadstavenie, výmena bytu a pod.
Skutočnosťami rozhodujúcimi o vyrubení dane sú napr. nadobudnutie
nehnuteľnosti (kúpou, darom, dedením), zmena účelu využitia (napríklad
využívanie časti nehnuteľnosti na podnikanie), preklasifikovanie druhu pozemku,
pristavenie, prípadne nadstavenie nehnuteľnosti, výmena bytu a podobne.
Kedy netreba podať daňové priznanie
Nové daňové priznanie podať netreba, ak
správca dane z nehnuteľnosti menil sadzby dane, ani vtedy, ak sa zmenila
hodnota nehnuteľnosti (napríklad rekonštrukciou interiéru).
Povinnosť podávať daňové priznanie nevzniká ani vtedy, ak daňovník vlani dosiahol vek potrebný na zníženie dane a ani vtedy,
ak uplynula lehota na oslobodenie od zdanenia podľa predchádzajúcich platných
predpisov. Dôvodom na podanie nového daňového priznania nie je ani
prechod na euro.