Aktivačné práce budú pomáhať adresne a účinne
23. 3. 2023
Od 1. apríla začne platiť v oblasti aktivačných prác zásadná legislatívna zmena. Cieľom rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny je zlepšiť efektivitu a adresnosť pri používaní financií na aktivačné práce a zvýšiť motiváciu ľudí bez práce nájsť si zamestnanie.
Od apríla 2023 nadobudne účinnosť novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác. Na základe tohto ustanovenia sa poskytuje príspevok ľuďom bez práce, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a ktorí vykonávajú menšie obecné služby, alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne.
Aktivačné prace boli zavedené ešte v roku 2004. Majú pomáhať nezamestnaným, aby si zachovali pracovné návyky, zvýšili svoju šancu uplatniť sa na trhu práce, alebo sa mohli jednoduchšie zaradiť do projektov úradov práce na zlepšenie zamestnateľnosti. Takéto práce majú spravidla podobu jednoduchých prác, ktoré vykonáva nezamestnaný pre obce, za čo mu je vyplácaný aktivačný príspevok. Okrem spomínaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi upravuje vyplácanie príspevkov aj zákon o službách zamestnanosti.
„Spôsob, akým sú aktivačné príspevky upravené v legislatíve a fakt, že ich upravujú dva zákony, vytvára priestor pre vytvorenie začarovaného „paragrafového“ kruhu, ktorý má negatívny dopad na nezamestnaných aj na štátny rozpočet. Jednoducho povedané, nezamestnaní môžu dookola preskakovať medzi dvoma paragrafmi celé roky tak, že reálne zostávajú bez stabilného zamestnania, dostávajú však aktivačný príspevok. Po poradách s kolegami z úradov práce a aj na základe ich zistení z praxe sme sa rozhodli v tom urobiť poriadok, zlepšiť skutočnú pomoc pre nezamestnaných a podporovať ľudí v nachádzaní si stabilnej práce s pravidelným príjmom,“ vysvetľuje dôvody legislatívnej zmeny minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Dodáva, že rezort práce už má pripravenú náhradu za končiaci spôsob vyplácania aktivačných príspevkov.
B
(Zdroj: employment.gov.sk/sk)
Od januára bude podpora v nezamestnanosti dlhšia
22. 7. 2009
Od januára sa štát lepšie postará o ľudí, ktorí v budúcom roku stratia prácu. Poberanie podpory v nezamestnanosti sa uľahčí a predĺži.
Na tom o
koľko, sa ešte musia odbory dohodnúť s ministerstvom práce.
Odbory
navrhujú zmierniť podmienky vzniku
nároku na dávku tak, aby si žiadateľ platil poistenie v nezamestnanosti v
posledných troch rokoch aspoň jeden rok. Ministerstvo navrhuje platenie
poistenia v nezamestnanosti dva
roky. V súčasnosti je potrebné byť poistený v posledných štyroch rokoch
najmenej tri roky.
Zmeniť sa má
aj doba vyplácania podpory. Zo súčasného pol roka na deväť mesiacov. Podľa
návrhu by dĺžka podpory mala byť odstupňovaná podľa doby poistenia. Podľa
odborov by dlhšie mal poberať dávku ten, čo si platil dlhšie poistenie.
Rokovania odborárov
s ministerstvom sa začnú vo štvrtok.
Minimálna hodnota stravného lístka pre zamestnanca
21. 7. 2009
Minimálnu hranicu, ktorú zamestnanec musí dostať a pod ktorú firma nesmie ísť stanovil zákon. Firma teda nemôže znížiť hodnotu stravných lístkov a zdôvodniť to krízou.
Zamestnanec
sa môže brániť aj vtedy, ak firma nechce poskytnúť gastrolístky vôbec.
Firmy
zvyčajne poskytujú zamestnancom tieto benefity:
Druh
benefitu: Percento
zamestnávateľov:
-
Rôzne formy príspevkov na stravovanie 98,5 %
-
Služobný telefón 84,3 %
-
Pitný režim 79,5 %
-
Príspevky pri príležitosti životného jubilea 71,8
%
-
Príspevky na doplnkové dôchodkové pripoistenie 62,3
%
-
Príspevky na kultúru 54,3 %
-
Príspevky na vzdelávanie 50,3 %
-
Príspevky na šport 41,5 %
Základným
pravidlom je, že stravný lístok má mať takú hodnotu, aby si zaň zamestnanec
mohol zabezpečiť hlavné jedlo a nápoj k nemu. Pri výške príspevku na stravu sa vychádza zo sumy určenej na
stravné pri pracovnej ceste. Naposledy sa táto suma upravovala v apríli
a aktuálne je 3,60 € pri pracovnej ceste 5 až 12 hodín. Hodnota
stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 %.
Minimálna
hodnota poukážky na zakúpenie
jedného hlavného jedla tak v súčasnosti predstavuje 2,70 €. Niektoré
spoločnosti svojim zamestnancom
vyplácajú aj poukážky v hodnote pohybujúcej sa v hodnote 3
až 3,30 €. Príspevok zamestnávateľa je tiež ohraničený zákonom a môže predstavovať
akúkoľvek sumu v rámci rozpätia, ktoré tvorí 55 % ceny jedného
hlavného jedla a 55 % sumy stravného pri pracovných cestách v trvaní
5 až 12 hodín.
V prípade,
že zamestnávateľ nedáva zamestnancom stravné poukážky, hodnotí sa to ako
nevyplatenie mzdy a to sa chápe ako trestný čin. Poškodení zamestnanci
môžu postupovať rovnako, ako keby im zamestnávateľ nevyplatil mzdu.
Poskytovanie
stravného upravuje aj Zákonník práce.
Zamestnávateľ versus zamestnanci
20. 7. 2009
Zamestnávateľ, ktorý nemá na výplaty, lebo je platobne neschopný, musí o tom zástupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov písomne informovať do desiatich dní.
Za platobne
neschopného je považovaný zamestnávateľ vtedy, ak bol na neho podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu. V prípade, ak zamestnávateľ nie je v konkurze, no
nevypláca zamestnancom mzdu, zákon mu neprikazuje, aby o tom zamestnancov
vopred informoval. Pokiaľ mal zamestnávateľom k zamestnancom korektný
vzťah, urobí tak.
Ak však zamestnávateľ
nevypláca zamestnancom mzdu napriek tomu, že k výplatnému termínu peniaze na
výplaty mal, spáchal trestný čin.
V takom prípade
sa zaměstnanci môžu obrátiť na políciu, no záruka, že peniaze potom získajú, to
nie je.
Zamestnanci však
môžu využiť Zákonník práce. Ten dáva
zamestnancom, ktorí nedostali výplatu, možnosť okamžite skončiť pracovný pomer.
Zamestnanec má možnosť okamžite skončiť pracovný pomer vtedy, ak mu
zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo jej časť do 15 dní po uplynutí riadneho
výplatného termínu.
Peniaze však ani
okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnanec automaticky nedostane, akurát
mu vznikne nárok na náhradu mzdy za dva mesiace. Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume priemerného
mesačného zárobku za výpovednú lehotu dvoch mesiacov. Táto náhrada je
satisfakciou za to, že zamestnanec skončil pracovný pomer bez výpovednej lehoty.
Možnosť okamžite
skončiť pracovný pomer má zamestnanec v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa
o dôvode na okamžité skončenie pomeru dozvedel, čiže keď uplynie 15 dňová
lehota od nevyplatenia mzdy.
Ak zamestnávateľ
mzdu zamestnancom nevyplatil, právnici odporúčajú: obráťte sa na súd. Ide o
peňažnú pohľadávku zamestnanca voči zamestnávateľovi. Na súd sa zamestnanec musí
obrátiť do troch rokov.
Ak zamestnanec
okrem toho využil možnosť Zákonníka práce a pracovný pomer okamžite skončil,
môže si uplatňovať voči zamestnávateľovi aj pohľadávku vo výške dvojmesačného
priemerného zárobku. Zamestnanec sa okrem súdu môže obrátiť aj na inšpektorát práce.
Predovšetkým by
však mal zamestnávateľa vyzvať, najlepšie písomnou formou, aby mu vyplatil
mzdu. Tak bude mať doklad, že sa snažil situáciu riešiť. Po neúspešnej výzve je
možné obrátiť sa na Národný inspektorát práce, ktorý spravidla do 30 alebo 60
dní urobí vo firme inšpekciu. Za porušenie Zákonníka práce zamestnávateľovi
hrozia sankcie. Ak majú inspektoři
„Predovšetkým by
mal vyzvať zamestnávateľa, aby mu vyplatil mzdu, najlepšie písomnou formou. Tak
bude doklad, že sa snažil situáciu riešiť," povedala hovorkyňa Národného
inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová.
Po neúspešnej výzve sa môže obrátiť na Národný inšpektorát práce, ktorý
spravidla do 30 alebo 60 dní urobí vo firme inšpekciu.
Za porušenie
Zákonníka práce môže zamestnávateľovi dať pokutu do 33 193, 92 eura (milión
korún).
Ak majú inšpektori podozrenie, že došlo k trestnému činu nevyplatenia mzdy,
postúpia inšpektoráty práce informácie orgánom činným v trestnom konaní.
Aj keď
inšpektoráty práce nariadia zamestnávateľovi odstrániť zistené nedostatky,
prípadne mu uložia finančný postih, zamestnancovi to nezaručí vyplatenie jeho
finančných mzdových nárokov. Právnici preto odporúčajú obrátiť sa na súd.
Neplatenie poistného zamestnávateľom nemá vplyv na nároky zamestnanca zo systému sociálneho poistenia
20. 7. 2009
Každý zamestnávateľ je povinný za svojich zamestnancov platiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne.
Zamestnanec, ktorý nedostáva mzdu, nebude tým poškodený: dôchodok či iné
nároky, ktoré mu zo sociálneho poistenia plynú, sa mu nebudú v budúcnosti krátiť. Neplatenie poistného
zamestnávateľom nemá vplyv na nároky zamestnanca zo systému sociálneho
poistenia a nezakladá mu ani povinnosť niečo doplácať namiesto zamestnávateľa.