Aktivačné práce budú pomáhať adresne a účinne
23. 3. 2023
Od 1. apríla začne platiť v oblasti aktivačných prác zásadná legislatívna zmena. Cieľom rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny je zlepšiť efektivitu a adresnosť pri používaní financií na aktivačné práce a zvýšiť motiváciu ľudí bez práce nájsť si zamestnanie.
Od apríla 2023 nadobudne účinnosť novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác. Na základe tohto ustanovenia sa poskytuje príspevok ľuďom bez práce, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a ktorí vykonávajú menšie obecné služby, alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne.
Aktivačné prace boli zavedené ešte v roku 2004. Majú pomáhať nezamestnaným, aby si zachovali pracovné návyky, zvýšili svoju šancu uplatniť sa na trhu práce, alebo sa mohli jednoduchšie zaradiť do projektov úradov práce na zlepšenie zamestnateľnosti. Takéto práce majú spravidla podobu jednoduchých prác, ktoré vykonáva nezamestnaný pre obce, za čo mu je vyplácaný aktivačný príspevok. Okrem spomínaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi upravuje vyplácanie príspevkov aj zákon o službách zamestnanosti.
„Spôsob, akým sú aktivačné príspevky upravené v legislatíve a fakt, že ich upravujú dva zákony, vytvára priestor pre vytvorenie začarovaného „paragrafového“ kruhu, ktorý má negatívny dopad na nezamestnaných aj na štátny rozpočet. Jednoducho povedané, nezamestnaní môžu dookola preskakovať medzi dvoma paragrafmi celé roky tak, že reálne zostávajú bez stabilného zamestnania, dostávajú však aktivačný príspevok. Po poradách s kolegami z úradov práce a aj na základe ich zistení z praxe sme sa rozhodli v tom urobiť poriadok, zlepšiť skutočnú pomoc pre nezamestnaných a podporovať ľudí v nachádzaní si stabilnej práce s pravidelným príjmom,“ vysvetľuje dôvody legislatívnej zmeny minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Dodáva, že rezort práce už má pripravenú náhradu za končiaci spôsob vyplácania aktivačných príspevkov.
B
(Zdroj: employment.gov.sk/sk)
Dlžníkom zdravotných poisťovní hrozí exekútor
15. 1. 2010
Zdravotným poisťovniam na poistnom dlhujú státisíce neplatičov. Ak sa poisťovne s nimi nedohodnú na splátkovom kalendári, príde na rad exekútor. Po zistení dlžoby poisťovňa vystaví výkaz nedoplatkov alebo dá návrh na vydanie platobného výmeru.
Zdravotná poisťovňa Union eviduje v súčasnosti 24 300 neplatičov. Výška ich pohľadávky na poistnom predstavuje približne 12 miliónov eur. V súčasnosti poisťovňa vedie voči neplatičom asi 1 800 exekúcií. Ide o najmenšiu poisťovňu na trhu s približne 360-tisíc poistencami. Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa a Dôvera nestihli včera pre krátkosť času zaslať aktuálne počty svojich dlžníkov.
Hovorkyňa Dôvery vysvetlila, že po zistení dlžoby poisťovňa vystaví výkaz nedoplatkov alebo dá návrh na vydanie platobného výmeru na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Poistenca potom vyzvú na dobrovoľnú úhradu, dohodu o splatení dlhu alebo dajú návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor posúva prípad na súd, ktorý rozhodne o spustení exekúcie.
Odpustiť možno iba poplatok z omeškania. Zdravotná poisťovňa posudzuje jednotlivé žiadosti podľa vypracovaných kritérií. Zmienený úrok z omeškania môže poisťovňa odpustiť celý alebo iba jeho časť.
Z exekúcií navrhnutých v roku 2009 je aktuálne neukončených približne desaťtisíc konaní. Toto číslo je za dve bývalé poisťovne - Apollo aj Dôveru. Uvedené poisťovne sa od januára spojili do jednej pod názvom Dôvera. Dôvera má dovedna približne 1,4 milióna poistencov.
Daň z motorových vozidiel
14. 1. 2010
Daňovníkom, ktorí sú podľa zákona povinní podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, zostávajú posledné dva týždne. Od minulého roku sa daň z motorových vozidiel neplatí vopred, ale vysporadúva sa dodatočne. Tento rok teda podnikatelia podávajú daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2009.
Daň z motorových vozidiel musia platiť všetci tí podnikatelia, ktorí pri výkone svojej činnosti používali v roku 2009 osobné alebo nákladné motorové vozidlá a chcú, aby sa náklady súvisiace s týmito vozidlami zahŕňali do účtovníctva medzi výdavky, ktoré znižujú ich daňový základ.
Podnikatelia tak musia urobiť každoročne až po uplynutí kalendárneho roka v ktorom vozidlo využívali na podnikanie (podaním daňového priznania a zaplatením dane do konca januára nasledujúceho roka). Keďže 31. január tohto roku pripadá na nedeľu, ktorá je dňom pracovného pokoja , daňové priznanie možno podať ešte najbližší pracovný deň, teda v pondelok.
Od minulého roku je povinnosťou podávať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel každý rok. Opakovane ho musia podávať všetci daňovníci, ktorí používali predchádzajúci rok vo firme osobné či nákladné vozidlo na podnikanie. Bez rozdielu, či u nich nastali alebo nenastali zmeny, ktoré by ovplyvnili výšku dane. Daň z motorových vozidiel sa zúčtováva dodatočne, podobne ako je to pri zúčtovaní odvodov do zdravotnej poisťovne.
Daňovníci, ktorých daňová povinnosť je vyššia ako 660 € a zároveň nepresiahne 8 292 €, sú povinní platiť štvrťročné preddavky na daň za rok 2010. Preddavky sú splatné vždy do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Daň a preddavky na ňu sa platia podľa miesta evidencie vozidla a nie podľa sídla daňovníka. Zmeny priniesla novela zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku s účinnosťou od 1. decembra 2007.
Cestná daň sa rušiť nebude
14. 1. 2010
Jednou z požiadaviek dopravcov protestujúcich proti novému mýtnemu systému je aj zrušenie cestnej dane. Podľa ministra dopravy SR cestná daň s mýtom nesúvisí, peniaze vybrané jej prostredníctvom slúžia na opravu ciest II. A III. triedy a daň je záležitosť samosprávnych krajov. Mýto je určené na výstavbu a opravu ciest I. triedy a diaľnic.
Premiér Robert Fico v pondelok 11. januára po rokovaní s predstaviteľmi zamestnávateľov, odborov, dopravcov, rafinérie Slovnaft, rezortov financií a dopravy protestujúcim čiastočne vyhovel. Ako kompenzáciu zavedenia mýta prisľúbil zníženie spotrebnej dane na naftu o 9 centov na liter. Ďalšou zmenou má byť rozdelenie viacerých mýtnych úsekov na kratšie, ako aj označenie spoplatnených úsekov ciest I. triedy na ich začiatku a konci.
Mzdy v priemysle rástli rýchlejšie ako vlani
14. 1. 2010
Podľa informácií Štatistického úradu sa v jedenástom mesiaci sa priemerná mesačná mzda medziročne zvýšila o 3,5 % na 861,77 €, zatiaľ čo v októbri vzrástla o 0,9 % na 749,56 eura. Po očistení od inflácie v novembri stúpol priemerný zárobok o 3,1 % a v predchádzajúcom mesiaci sa zvýšil o pol percenta.
Mzdy však stúpli len v niektorých sledovaných odvetviach. Okrem priemyslu sa zvýšili aj v maloobchode a reštauráciách a pohostinstvách.
V iných odvetviach sa zárobky prepadli. Najvýraznejšie, o 7 %, v predaji a oprave motorových vozidiel.
Najvyššiu mzdu v novembri 2009 už tradične poberali pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde dosiahla 1659,43 € pri medziročnom poklese o 1,5 %.
Najnižšie mzdy dosahovali zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev, a to 341,35 €. Za jedenásť mesiacov minulého roka sa mzdy v priemysle zvýšili o 2 %, reálne stúpli o 0,3 %.
Zárobky Slovákov v uplynulom období ovplyvnila svetová hospodárska kríza, v dôsledku ktorej mnohé podniky zaznamenali pokles objednávok a ohlásili prepúšťanie pracovníkov. Pre krízu sa vlani znížil aj výkon priemyslu; produkcia od januára do novembra zaostala medziročne zhruba o šestinu. Priemysel po prvý raz po dlhšom období v novembri polepšil a produkcia podnikov medziročne mierne stúpla.
Oživenie výroby sa odrazilo aj na tržbách priemyselných podnikov. Aj keď v novembri klesli v stálych cenách medziročne o 2 %, bol to najmiernejší prepad v minulom roku. V bežných cenách tržby dosiahli 5,49 miliardy eur. Koncom novembra pracovalo v priemysle 478.453 ľudí, čo bolo o 16,8 % menej ako v rovnakom období roku 2008.