Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

V prvom kole vždy vyhráva krása tela. Občas dôjde aj na druhé kolo a tam jednoznačne vyhráva krása ducha. Problém je len v tom, že dnes sa nikomu nechce čakať na druhé kolo.

Žiadny cieľ nie je taký vysoký, aby ospravedlnil nečestné metódy. (Albert Einstein)

Rovnako veľkou chybou je veriť všetkým, ako neveriť nikomu. (Montesquieu)

Kapitál je výsledkom práce. Neexistoval by, keby predtým neexistovala práca. (Lincoln)

Ten, kto nevie robiť chyby, nevie robiť nič.

Jednou z najväčších nerozlúštených záhad je, prečo sú zákazníci v preplnenej reštaurácii obslúžení rýchlejšie, ako keď je reštaurácia poloprázdna.

Ak má byť človek majstrovským dielom, ako potom, preboha, vyzerá nepodarok?