Murphy radí
Murphyho zákonník
Plat vám zvýšia práve v deň, keď si súd vyžiada potvrdenie o výške príjmov.
Ak jediné, čo vám súd pri rozvode prisúdil, je staré auto, na druhý deň vám ho ukradnú.
Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.
(Murphyho zrnká II)
O podnikaní a vede - VII. večer
Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.
Rozvoj vedy sa dá zmerať podľa toho, akým tempom sa hromadia výnimky zo zákonov, platných už predtým.
Nikdy neskúšaj niekoho upokojovať na vrchole jeho zlosti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nevytesané pravdy - I. večer
Ak zmenou môžete len získať, tiež sa nad tým netreba vzrušovať.
Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.
Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy optimista
Ak ste nestihli vyskočiť, keď vám šéf povedal hop, nič sa nestalo – o chvíľu vám aj tak povie cup.
Ak ste stratili tvár, nič sa nedeje – môžete si vybrať masku podľa svojho výberu.
Ak vám ušiel vlak, nevadí. Hlavné je, že ste si stihli kúpiť lístok!
(Murphyho zákonník)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)