Záchranná zdravotná služba – nový systém
2. 4. 2025
Cieľom zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zavedenie zmien do systému záchrannej zdravotnej služby, ktoré ju stabilizujú a zároveň zabezpečia jej dostupnosť a efektivitu.
Všetky opatrenia majú za cieľ byť rozpočtovo neutrálne, respektíve, negenerujú dodatočné náklady nad rámec prirodzeného rastu z dôvodu inflácie a nárastu nákladov vyplývajúcich z platnej legislatívy ako napríklad platový automat. Systém záchrannej zdravotnej služby na Slovensku zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Tento systém, ktorý zahŕňa operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, záchrannú zdravotnú službu a urgentné príjmy nemocníc, je postavený na princípe dostupnosti a efektivity, aby mohol rýchlo a účinne zasahovať v situáciách, kde ide o záchranu života a zdravia. Avšak v posledných rokoch je tento systém pod neustále narastajúcim tlakom, ktorý spôsobuje jeho neudržateľnosť.
Hlavným dôvodom tohto stavu je neustále rastúci dopyt po záchrannej zdravotnej službe. Príčiny tohto nárastu sú rôznorodé a zahŕňajú starnutie populácie, nárast chronických ochorení, ale aj zhoršujúcu sa dostupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorá spôsobuje, že mnohí pacienti vyhľadávajú pomoc priamo cez tiesňové linky. To vedie k preťaženiu operačného strediska záchrannej zdravotnej služby aj samotných posádok ambulancií záchrannej zdravotnej služby, ktoré sú nútené riešiť nielen skutočne kritické stavy, ale aj prípady, ktoré by inak mohli a mali byť riešené v ambulantnej sfére.
K tomuto problému sa pridávajú aj obmedzené zdroje, či už finančné, personálne alebo materiálne. S rastúcim dopytom nie je systém schopný zabezpečiť a financovať adekvátne množstvo ambulancií, zdravotníckeho personálu ani modernizáciu technického vybavenia. Nedostatok zdravotníkov vedie k preťaženiu existujúceho personálu, čo znižuje kvalitu poskytovanej starostlivosti a znižuje dostupnosť. Extrémne nízky záujem o špecializačné štúdium urgentnej medicíny a kritická situácia v zabezpečení lekárov v lekárskych ambulanciách vyžadujú okamžité kroky, bez ktorých hrozí neschopnosť poskytovateľov postaviť služby v niektorých regiónoch. Navyše, finančné zdroje, ktoré sú určené na fungovanie systému, sú často nedostatočné a nezodpovedajú skutočným potrebám rastúceho dopytu.
Tento stav jasne naznačoval, že bez zásadných zmien v záchrannej zdravotnej službe by sa systém stal dlhodobo neudržateľným. To ohrozuje nielen efektivitu zásahov, ale aj životy pacientov, ktorí sa na tento systém spoliehajú. Pretrvávajúce problémy si vyžadujú okamžitú pozornosť a zavedenie opatrení, ktoré by zabezpečili stabilitu a udržateľnosť systému v budúcnosti.
K
Psychologická príprava pre operátorov záchrannej zdravotnej služby (ZZS)
31. 3. 2025
Zmeny zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe takisto upravujú nutnosť previerky psychickej spôsobilosti operátorov.
Práca operátora linky tiesňového volania 155 je mimoriadne psychicky náročná, vyžaduje rýchle rozhodovanie, vysokú mieru odolnosti voči stresu a schopnosť zvládať kritické situácie. Preto je dôležité, aby operátori prešli dôkladnou odbornou prípravou aj v tejto téme, čo im pomôže nadobudnúť a udržiavať potrebné psychické predpoklady na zvládnutie náročných úloh, ako sú spracovanie tiesňových volaní, koordinácia záchranných operácií a komunikácia s ľuďmi v krízových situáciách.
K
Vyhláška k integrovanej posudkovej činnosti
20. 3. 2025
Dňa 10. marca 2025 bola schválená vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Posudzovanie individuálnych predpokladov účastníka konania o integrovanom posudku zahŕňa najmä hodnotenie jeho schopnosti riešiť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia a nepriaznivú sociálnu situáciu vyplývajúce z funkčných dôsledkov jeho zdravotného stavu vlastným pričinením a zisťovanie jeho pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít, občianskych aktivít, rodinných aktivít a voľnočasových aktivít. Posudzovanie rodinného prostredia účastníka konania zahŕňa najmä hodnotenie možností a schopností blízkych osôb participovať na poskytovaní pomoci, ktorú je potrebné zabezpečiť účastníkovi konania pri riešení sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a nepriaznivej sociálnej situácie vyplývajúcich z funkčných dôsledkov jeho zdravotného stavu. Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie účastníka konania do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravnej obslužnosti, dopravných systémov a podmienok bývania vrátane dostupnosti a prístupnosti verejných služieb.
K
Odkázanosti účastníka konania na pomôcku podľa vyhlášky k integrovanej posudkovej činnosti
20. 3. 2025
Pri určení odkázanosti účastníka konania na pomôcku sociálny pracovník uvedie pomôcku zo zoznamu pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, podľa § 24 ods. 2 a § 29 až 31 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na ktorú je účastník konania odkázaný.
Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania pri uskutočňovaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, sa vychádza z toho, akou mierou je rozsah jeho funkčných schopností postačujúci na vykonávanie konkrétnej činnosti samostatne v kvalite a spôsobom, ktorý je bežný a akceptovateľný u fyzických osôb rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia (prijateľný štandard), posúdenie potreby a kontrolu správnosti ním vykonávanej konkrétnej činnosti v prijateľnom štandarde. Miera ťažkostí účastníka konania vykonávať konkrétnu činnosť v prijateľnom štandarde zodpovedá prevažujúcej miere jeho ťažkostí v posudzovanom období. Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania pri vykonávaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, je obdobím, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní miery ťažkostí vykonávať jednotlivé činnosti, jeden mesiac. Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania, pri vykonávaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, u ktorého striedavo dochádza k zhoršovaniu a zlepšovaniu funkčných dôsledkov jeho zdravotného stavu, je obdobím, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní miery ťažkostí vykonávať jednotlivé činnosti, spravidla jeden rok.
K
Úkony orgánov štátneho požiarneho dozoru
18. 3. 2025
Právna úprava zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi spodrobňuje úkony orgánov štátneho požiarneho dozoru realizované v rámci výkonu štátneho požiarneho dozoru so zreteľom na novú pojmológiu týkajúcu sa činnosti dotknutých orgánov a zavedenú v Stavebnom zákone.
Táto konštrukcia ustanovenia prihliada nielen na novú pojmológiu v Stavebnom zákone, ale zakotvuje aj novú činnosť ministerstva a krajského riaditeľstva v pozícii nadriadeného orgánu pri odstraňovaní rozporov na žiadosť správneho orgánu. Predmetné ustanovenia sú esenciálnymi pre vykonávanie štátneho požiarneho dozoru a ich neakceptovaním táto oblasť pôsobenia Hasičského a záchranného zboru bude zmarená. Jednoznačné a úplné sformulovanie verejnoprávnych pretenzií a zároveň povinnosti jednotlivých orgánov štátneho požiarneho dozoru vložených do textu ustanovenia zakladajú limity a zároveň právnu istotu nielen orgánom, ktoré v intenciách ustanovenia postupujú, ale aj subjektom, v právnom záujme ktorých sa konania vedú, pretože im indikujú právom aprobované očakávania. Ďalej sú predmetné ustanovenia dôležité aj pri vykonávaní hlavného štátneho požiarneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky voči krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a vykonávaním hlavného štátneho požiarneho dozoru krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru voči okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a teda právne neprichádza do úvahy, aby prekročenie kompetencie alebo nenaplnenie kompetencie bolo posudzované prostredníctvom ustanovení stavebného zákon. Absencia zákonných licencií je nesubstituovateľná vnútornými predpismi. Bez jednoznačného sformulovania oprávnenia a povinnosti orgánu štátneho požiarneho dozoru nie je možné ani urobiť zmysluplné podanie právneho názoru k rozsahu a obsahu kompetencií orgánu štátneho požiarneho dozoru. Absencia presného zakotvenia kompetencií orgánov štátneho požiarneho dozoru v prípade súdneho sporu navodí súdu, keďže nebude môcť odmietnuť spravodlivosť, povinnosť nájsť právo, čo však môže dospieť k nepredvídateľným záverom. Ustanovenie neodporuje ostatnej časti právneho poriadku, nevnáša do právneho poriadku neznáme pojmy, nezakladá možnosť rozdielnych výkladov, nie je redundantný voči stavebnému zákonu.
K