Štruktúra a prevádzka informačného systému územného plánovania a výstavby
14. 4. 2025
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby, o obsahu podaní a obsahu a rozsahu dokumentácie stavby.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ustanovuje portál výstavby. Portál výstavby je časť informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorý spravuje úrad na úseku výstavby a štátneho stavebného dohľadu. Portál výstavby obsahuje úložisko dokumentácie, register výstavby, register stavieb, zoznam dotknutých orgánov, zoznam dotknutých právnických osôb, zoznam reprezentatívnych združení vlastníkov informačných zariadení. Úložisko dokumentácie je dátové úložisko určené na ukladanie dokumentácie stavby a jej dokladovej časti v elektronickej podobe. Register výstavby slúži na evidenciu všetkých stavieb a ich dokumentácie, ktorých podania sa uskutočnili ako elektronické podania alebo do elektronickej podoby konvertované listinné podania stavebným úradom, vo fáze povoľovacích procesov stavby až do uvedenia stavby do trvalého užívania alebo do vydania overovacej doložky ohlásenej stavby. Register výstavby obsahuje formuláre na príslušné podanie vrátane informácie o rozsahu a obsahu potrebnej dokumentácie stavby. Register stavieb obsahuje údaje o všetkých stavbách, ktoré sa od 1. apríla 2025 uviedli do trvalého užívania alebo im bola vydaná overovacia doložka ohlásenej stavby a ktorých podanie sa uskutočnilo ako elektronické podanie. Údaje o stavbách v registri stavieb nie sú verejne prístupné. Prístup do webového rozhrania informačného systému je možný po registrácii používateľa a jeho prihlásení pomocou mena a hesla, elektronickým občianskym preukazom (eID prihlásenie) alebo iným podporovaným autentifikačným prostriedkom. Využitie niektorých funkcií informačného systému je možné len po eID prihlásení alebo po prihlásení iným podporovaným autentifikačným prostriedkom.
K
Železnice zvažujú zdražovanie vlakov InterCity
9. 9. 2022
Medzi megaspotrebiteľov elektriny u nás patria aj železnice. V roku 2020 minuli podľa údajov Štatistického úradu 418 gigawatthodín energie. Aj keď to z celkového koláča predstavuje len 1,7 percenta, na ilustráciu by takéto množstvo pokrylo takmer celý slovenský potravinársky priemysel.
Na zásobovanie vlakov „šťavou“ má monopol náš správca infraštruktúry Železnice Slovenskej republiky. Ten si podľa slov rezortného šéfa dopravy Andreja Doležala v tomto roku vytiahol čierneho Petra, keďže dopravcovia jazdia po jeho koľajniciach za ceny zakontrahované ešte vlani. Elektrina sa pritom na burze kupuje aj za desaťnásobné ceny oproti tým vlaňajším.
V budúcom roku sa to všetko má zmeniť a reálna cena sa premietne aj do faktúr dopravcov. Minister pripúšťa, že by to preto mohlo zasiahnuť aj cestujúcich a spotrebiteľov. „Témou bude, ako sa s tým dopravcovia vyrovnajú. Či to premietnu do ceny prepravy či cestujúcich,“ povedal po tohtotýždňovom zasadnutí vlády Doležal.
V
Cena plynu vyletela o takmer 30 percent
5. 9. 2022
Veľkoobchodná cena plynu pre európsky trh sa dnes výrazne zvyšuje, reaguje tak na prerušenie dodávok plynovodom Nord Stream 1 z Ruska. Cena kľúčového termínového kontraktu na plyn s dodaním v októbri vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility v Holandsku krátko po ôsmej hodine ráno stredoeurópskeho letného času vykazovala nárast o 29 percent zhruba na 277,50 eura za megawatthodinu.
Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom v piatok večer oznámila, že údržba jedinej prevádzkyschopnej turbíny plynovodu Nord Stream 1 odhalila nedostatky. Do ich odstránenia preto zostane plynovod mimo prevádzky. Nord Stream 1 prepravuje plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora a je hlavnou trasou pre dodávky ruského plynu do Európskej únie.
Situácia okolo dodávok ruského plynu sa skomplikovala, keď Rusko vo februári začalo útok na Ukrajinu a Európska únia v odvete prijala sériu protiruských sankcií.
Neistota ohľadom dodávok z Ruska vyvoláva obavy z nedostatku plynu v Európe v zimných mesiacoch. To tlačí nahor európske ceny plynu aj elektriny. Európska únia teraz zvažuje rôzne opatrenia v snahe obmedziť rast nákladov na energie, ktorý má negatívne dopady na unijnú ekonomiku aj na životnú úroveň obyvateľov.
V
Bratislavský satelit dostane veľké nákupné centrum
2. 9. 2022
Traduje sa to medzi ľuďmi a je to pravda: Bratislava má veľa nákupných centier. Potvrdzujú to štatistiky investičnej spoločnosti Colliers, podľa ktorých naša metropola má 822 štvorcových metrov obchodných stredísk na tisíc obyvateľov. Umiestňuje ju to na prvej priečke v Európe spolu s estónskym hlavným mestom Tallinn.
Nezaostávajú ani satelity. Dôkazom je projekt, ktorý developer ARDIS ZH práve predložil na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Centrum má vyrásť na severe obce Bernolákovo – približne 20 kilometrov severovýchodne od Bratislavy – a bude mať rozlohu 19,5 tisíca štvorcových metrov. Na ilustráciu, najväčšie nákupné centrum na Slovensku, Avion Shopping Park, ich má 103-tisíc.
V
Zmeny vysokoškolského zákona
26. 8. 2022
Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania v súlade s potrebami spoločnosti a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.
Realizuje sa na základe zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2003. Uvedená právna norma bola v priebehu nasledujúcich rokov viackrát novelizovaná.
Zákon č. 137/2022 Z. z. od 25. 4. 2022 však priniesol do jeho legislatívneho znenia zásadné zmeny.
Podľa jeho znenia vysoké školy umožňujú študentom aktívne sa podieľať na činnostiach a riadení vysokej školy a jej súčasti, najmä ak ide o zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania, organizáciu štúdia a rozhodovanie vo veciach akademických práv a povinností študentov. Verejné vysoké školy sa môžu rozdeliť len na viaceré vysoké školy, zlúčiť sa alebo splynúť môžu len s inou vysokou školou.
Orgány verejnej vysokej školy sú orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy a ďalšie orgány verejnej vysokej školy. Orgánmi akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú: akademický senát verejnej vysokej školy, rektor, vedecká rada, umelecká rada alebo vedecká a umelecká rada a disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov. Ďalšími orgánmi verejnej vysokej školy sú kvestor a správna rada verejnej vysokej školy. Verejná vysoká škola môže ako ďalší orgán verejnej vysokej školy zriadiť aj orgán na plnenie úloh v oblasti zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania a iné orgány.
Akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy. Má najmenej 15 a najviac 66 členov, z toho najmenej jedna tretina je vyhradená pre študentov. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, v akademickom senáte verejnej vysokej školy má zastúpenie každá fakulta.
K