Štruktúra a prevádzka informačného systému územného plánovania a výstavby
14. 4. 2025
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby, o obsahu podaní a obsahu a rozsahu dokumentácie stavby.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ustanovuje portál výstavby. Portál výstavby je časť informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorý spravuje úrad na úseku výstavby a štátneho stavebného dohľadu. Portál výstavby obsahuje úložisko dokumentácie, register výstavby, register stavieb, zoznam dotknutých orgánov, zoznam dotknutých právnických osôb, zoznam reprezentatívnych združení vlastníkov informačných zariadení. Úložisko dokumentácie je dátové úložisko určené na ukladanie dokumentácie stavby a jej dokladovej časti v elektronickej podobe. Register výstavby slúži na evidenciu všetkých stavieb a ich dokumentácie, ktorých podania sa uskutočnili ako elektronické podania alebo do elektronickej podoby konvertované listinné podania stavebným úradom, vo fáze povoľovacích procesov stavby až do uvedenia stavby do trvalého užívania alebo do vydania overovacej doložky ohlásenej stavby. Register výstavby obsahuje formuláre na príslušné podanie vrátane informácie o rozsahu a obsahu potrebnej dokumentácie stavby. Register stavieb obsahuje údaje o všetkých stavbách, ktoré sa od 1. apríla 2025 uviedli do trvalého užívania alebo im bola vydaná overovacia doložka ohlásenej stavby a ktorých podanie sa uskutočnilo ako elektronické podanie. Údaje o stavbách v registri stavieb nie sú verejne prístupné. Prístup do webového rozhrania informačného systému je možný po registrácii používateľa a jeho prihlásení pomocou mena a hesla, elektronickým občianskym preukazom (eID prihlásenie) alebo iným podporovaným autentifikačným prostriedkom. Využitie niektorých funkcií informačného systému je možné len po eID prihlásení alebo po prihlásení iným podporovaným autentifikačným prostriedkom.
K
Veľkí zamestnávatelia hromadne prepúšťajú
12. 9. 2022
Cena elektrickej energie za megawatthodinu v posledných dňoch lieta medzi hodnotami od päťsto do tisíc eur a plyn v tom istom čase nemal problém prekročiť hranicu tristo eur. To je pre celý európsky biznis sektor v mnohých prípadoch likvidačné.
O kritickej situácii hovorí celý energeticky náročný priemysel v Európe. Ten v mnohých krajinách využíva na rozdiel od našich podnikov vyššie kompenzácie cien energií a rovnako aj ďalšie podporné schémy. Príkladom je Španielsko, Francúzsko, Nemecko, ktoré len nedávno vyčlenilo pre podniky kompenzáciu zvýšených cien energií až päť miliárd eur a pomoc biznis sektoru aktuálne už poskytlo alebo poskytne aj Rakúsko, Švajčiarsko, Fínsko a Švédsko.
Naše podniky sa však musia zatiaľ spoľahnúť samy na seba. Tie, ktoré mohli, zakročili a posilnili svoju sebestačnosť. Príkladom je top producent zeleniny Agromačaj, ktorý sa rozhodol investovať do solárnych panelov aj bioplynu. Strojári z CMS Industry stavili takisto na solárnu energiu a výrobné haly nevykurujú plynom, ale štiepkou. „Do týchto riešení sme investovali zhruba jeden milión eur,“ potvrdil pre HN šéf fabriky Tomáš Maroš s tým, že pred pandémiou boli zálohové platby na energie na úrovni 20-tisíc eur, v minulom roku po štarte energetickej krízy zhruba štvornásobne viac a po najnovších investíciách odhaduje náklady na energie na úrovni 40- až 50-tisíc eur.
Sú tu však podniky, ktoré na výber nemajú a rasty cien energií musia znášať v plnej miere, čo na Slovensku už viedlo k prvým hromadným prepúšťaniam. Redakcia HN prináša tie najdôležitejšie z nich.
V
Železnice zvažujú zdražovanie vlakov InterCity
9. 9. 2022
Medzi megaspotrebiteľov elektriny u nás patria aj železnice. V roku 2020 minuli podľa údajov Štatistického úradu 418 gigawatthodín energie. Aj keď to z celkového koláča predstavuje len 1,7 percenta, na ilustráciu by takéto množstvo pokrylo takmer celý slovenský potravinársky priemysel.
Na zásobovanie vlakov „šťavou“ má monopol náš správca infraštruktúry Železnice Slovenskej republiky. Ten si podľa slov rezortného šéfa dopravy Andreja Doležala v tomto roku vytiahol čierneho Petra, keďže dopravcovia jazdia po jeho koľajniciach za ceny zakontrahované ešte vlani. Elektrina sa pritom na burze kupuje aj za desaťnásobné ceny oproti tým vlaňajším.
V budúcom roku sa to všetko má zmeniť a reálna cena sa premietne aj do faktúr dopravcov. Minister pripúšťa, že by to preto mohlo zasiahnuť aj cestujúcich a spotrebiteľov. „Témou bude, ako sa s tým dopravcovia vyrovnajú. Či to premietnu do ceny prepravy či cestujúcich,“ povedal po tohtotýždňovom zasadnutí vlády Doležal.
V
Cena plynu vyletela o takmer 30 percent
5. 9. 2022
Veľkoobchodná cena plynu pre európsky trh sa dnes výrazne zvyšuje, reaguje tak na prerušenie dodávok plynovodom Nord Stream 1 z Ruska. Cena kľúčového termínového kontraktu na plyn s dodaním v októbri vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility v Holandsku krátko po ôsmej hodine ráno stredoeurópskeho letného času vykazovala nárast o 29 percent zhruba na 277,50 eura za megawatthodinu.
Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom v piatok večer oznámila, že údržba jedinej prevádzkyschopnej turbíny plynovodu Nord Stream 1 odhalila nedostatky. Do ich odstránenia preto zostane plynovod mimo prevádzky. Nord Stream 1 prepravuje plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora a je hlavnou trasou pre dodávky ruského plynu do Európskej únie.
Situácia okolo dodávok ruského plynu sa skomplikovala, keď Rusko vo februári začalo útok na Ukrajinu a Európska únia v odvete prijala sériu protiruských sankcií.
Neistota ohľadom dodávok z Ruska vyvoláva obavy z nedostatku plynu v Európe v zimných mesiacoch. To tlačí nahor európske ceny plynu aj elektriny. Európska únia teraz zvažuje rôzne opatrenia v snahe obmedziť rast nákladov na energie, ktorý má negatívne dopady na unijnú ekonomiku aj na životnú úroveň obyvateľov.
V
Bratislavský satelit dostane veľké nákupné centrum
2. 9. 2022
Traduje sa to medzi ľuďmi a je to pravda: Bratislava má veľa nákupných centier. Potvrdzujú to štatistiky investičnej spoločnosti Colliers, podľa ktorých naša metropola má 822 štvorcových metrov obchodných stredísk na tisíc obyvateľov. Umiestňuje ju to na prvej priečke v Európe spolu s estónskym hlavným mestom Tallinn.
Nezaostávajú ani satelity. Dôkazom je projekt, ktorý developer ARDIS ZH práve predložil na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Centrum má vyrásť na severe obce Bernolákovo – približne 20 kilometrov severovýchodne od Bratislavy – a bude mať rozlohu 19,5 tisíca štvorcových metrov. Na ilustráciu, najväčšie nákupné centrum na Slovensku, Avion Shopping Park, ich má 103-tisíc.
V