Stravovanie zamestnancov po novom
10. 1. 2022
V súlade so Zákonníkom práce má zamestnávateľ povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov vo všetkých zmenách priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Podmienky stravovania upravuje rovnako Zákonník práce.
Zmena zákona týkajúca sa stravovania daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov (zo zamestnania) a daňovníkov s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nadobudla účinnosť 1. 1. 2022. Cieľom zmeny zákona bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Jednotne je od dane oslobodený príspevok zamestnávateľa na jedlo, príspevok zamestnávateľa na stravné lístky, finančný príspevok na stravovanie.
Predchádzajúce znenie zákona z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia zvýhodňovalo poskytovanie stravných lístkov pred finančným príspevkom. Zatiaľ čo bol stravný lístok pre zamestnanca oslobodený od dane v akejkoľvek výške, finančný príspevok vyšší ako 2,81 eur bol považovaný za príjem zo závislej činnosti podliehajúci dani i odvodom. Cieľom zmeny zákona od 1. 1. 2022 bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Od dane je oslobodená limitovaná suma, aktuálne najviac 2,81 €, čo predstavuje 55 % z hodnoty stravného a príspevok zo sociálneho fondu. Dobrovoľne poskytnutá časť príspevku nad rámec povinností zamestnávateľa predstavuje zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha sociálnemu aj zdravotnému poistnému. Pre zamestnávateľa je príspevok nad „zákonný strop“, ktorý je zdaňovaný u zamestnanca, daňovým výdavkom za predpokladu, že tento benefit je dohodnutý v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve či v internom predpise.
Stravné lístky ako nepeňažné plnenie alebo finančný príspevok ako peňažné plnenie musia byť zamestnancovi poskytnuté včas, aby ich zamestnanec mal k dispozícii najneskôr k 1. dňu príslušného mesiaca.
K
Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti - zmeny
22. 1. 2021
Na účely zabezpečenia celoplošného testovania populácie v súvislosti s ochorením COVID-19 je potrebné zapojiť do vykonávania diagnostického testu okrem zdravotníckych pracovníkov aj čo najväčší počet študentov a žiakov zdravotníckych študijných odborov. Preto sa rozširuje možnosť výkonu diagnostického testu aj žiakom tretieho alebo štvrtého ročníka študijného odboru zdravotnícky asistent.
Pri ukladaní pokuty za porušenie povinnosti dodržiavať nastavené pravidlá očkovania je potrebné zohľadniť zásadu adekvátnosti výšky pokuty k závažnosti porušenia právnej povinnosti, ktorá by sa však spravodlivo mala uplatňovať všeobecne, keďže pri každom porušení právnej povinnosti je možné určiť jeho rozsah, povahu a ďalšie atribúty protiprávneho konania.
V súvislosti so zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou sa množia požiadavky aplikačnej praxe najmä v súvislosti s vykonávaním testov na zistenie ochorenie COVID- 19. Zaviedla sa tiež úprava, vďaka ktorej môžu zdravotnícki pracovníci vykonávať zdravotnícke povolanie aj v režime výkonu dobrovoľníckej činnosti, to znamená, že budú môcť svoje schopnosti, zručnosti a vedomosti na základe svojho slobodného rozhodnutia formou dobrovoľníckej činnosti využiť vo verejný prospech, mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu.
Vzhľadom na kritický stav v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky je nevyhnutné zabezpečiť opakované celoplošné testovanie populácie, pričom sa má docieliť, vzhľadom na znižujúce sa personálne kapacity zdravotníckych pracovníkov, aby študenti a žiaci mohli vykonávať diagnostický test samostatne bez dohľadu iného zdravotníckeho pracovníka.
K
Novela zákona o civilnej ochrane obyvateľstva
21. 1. 2021
Je zrejmé, že ak nastane mimoriadna udalosť, v dôsledku ktorej sa vyhlási núdzový alebo výnimočný stav bez toho, aby tomu predchádzalo vyhlásenie mimoriadnej situácie, v takom prípade sa mimoriadna situácia z rovnakých dôvodov a na tom istom území nevyhlasuje.
Počas vyhláseného núdzového alebo výnimočného stavu však môže na tom istom území dôjsť k vzniku mimoriadnej udalosti, ale z iného dôvodu (napr. povodeň počas pandémie). V takom prípade možno počas vyhláseného núdzového alebo výnimočného stavu vyhlásiť zároveň mimoriadnu situáciu, ktorá však nastala z iných dôvodov.
Zároveň sa zvýrazňuje jednoznačnosť uplatnenia opatrení civilnej ochrany podľa tohto zákona aj počas vyhláseného núdzového stavu a výnimočného stavu v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a vzájomná previazanosť právnych úprav manažmentu krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu.
Aj keď sa po vyhlásení núdzového alebo výnimočného stavu z tých istých dôvodov nevyhlasuje mimoriadna situácia, neznamená to, že nie je potrebné vykonávať aj úlohy a opatrenia civilnej ochrany podľa tohto zákona. Vzhľadom na to sa potreba uplatnenia úloh a opatrení civilnej ochrany aj počas vyhláseného núdzového a výnimočného stavu explicitne zakotvuje do zákona.
Zároveň sa explicitne ustanovuje, že počas núdzového stavu a výnimočného stavu sa opatrenia prijímané na základe ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. považujú za opatrenia civilnej ochrany, pretože ide o riešenie tých istých mimoriadnych udalostí rôznymi prostriedkami.
Vzhľadom na skutočnosť, že počas krízovej situácie spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 je obmedzené uskutočňovanie školení a skúšok na získanie odbornej spôsobilosti, ustanovuje sa, že trvanie odbornej spôsobilosti sa predlžuje až do obdobia uplynutia šiestich mesiacov od jej odvolania.
K
Zmena zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
21. 1. 2021
S cieľom umožniť čo najrýchlejšiu realizáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19 sa po novom ustanovuje možnosť jeho vykonávania aj mimo zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
K
Výroba áut na Slovensku klesla o 11 percent
20. 1. 2021
Za minulý rok bolo v slovenských automobilkách vyrobených približne 985-tisíc vozidiel, čo je o 11 percent menej oproti rekordnému roku 2019.
Pod pokles sa podpísala najmä mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.
V pondelok o tom informoval prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) Alexander Matušek.
Šéf ZAP množstvo vyrobených automobilov hodnotí vzhľadom na okolnosti ako "vynikajúci výsledok".
"Ešte začiatkom jesene sme prognózovali pokles o viac ako 20 percent. Výsledok dosiahnutý automobilovým priemyslom v roku 2020 sa pričinil o to, že sa nenaplnili pôvodné katastrofické predpovede o dvojcifernom hospodárskom poklese slovenskej ekonomiky," uviedol Matušek.
Automobily a súčiastky pre ich výrobu tvoria prakticky 50 percent exportu priemyslu Slovenskej republiky.
Podľa ZAP je preto dôležité, aby sa výroba v roku 2021 zvýšila nad jeden milión kusov automobilov.
Na Slovensku ZAP očakáva v tomto roku oživenie trhu a predpokladá, že predaj dosiahne okolo 95-tisíc registrácií nových vozidiel.
V