Príspevky „Prvá pomoc“ počas pandémie
5. 3. 2021
V súvislosti s koronakrízou štát poskytuje podnikateľom rôzne formy pomoci vo forme príspevkov, a to zamestnávateľom, ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť svoju činnosť; SZČO, ktorým poklesli tržby alebo museli svoje prevádzky zatvoriť; zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), aby udržali pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie; SZČO a jednoosobovým s.r.o., ktoré nemali, resp. nemajú príjem z podnikania.
Štát poskytuje aj príspevok, resp. dotáciu na nájomné. K žiadosti o dotáciu na nájomné vydalo Ministerstvo hospodárstva SR príručku „Dotácia na nájomné v kocke“, v ktorej prináša možnosť získania dotácie na úhradu nájomného pre prípady, kedy bolo užívanie predmetu nájmu znemožnené v dôsledku opatrení v súvislosti so zamedzením šírenia pandémie COVID-19, alebo bolo podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti. Cieľom tejto príručky je poskytnúť prenajímateľovi a nájomcovi spoľahlivú orientáciu v pravidlách a podmienkach pre získanie dotácie, ale aj praktické príklady výpočtu dotácie.
Oprávneným žiadateľom je nájomca, ktorý žiadosť predkladá prostredníctvom prenajímateľa a na jeho účet. Možnosť získania dotácie sa za rovnakých podmienok vzťahuje aj na podnájomný vzťah.
Prenajímateľom môže byť
a) fyzická osoba - nepodnikateľ,
b) fyzická osoba - podnikateľ,
c) právnická osoba – nepodnikateľ (napr. občianske združenie), vrátane verejnoprávnych inštitúcií a iných právnických osôb zriadených zákonom,
d) právnická osoba - podnikateľ.
Žiadosť o dotáciu podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom nájomcu a prenajímateľa, má rovnaké účinky ako dohoda o poskytnutí zľavy z nájomného a zrieknutí sa plnenia z dotácie na nájomné nájomcom v prospech prenajímateľa. Výška dotácie je v rovnakej výške, v akej bude nájomcovi poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného. Ak napríklad prenajímateľ poskytne nájomcovi zľavu z nájomného vo výške 30 %, štát poskytne nájomcovi po splnení podmienok dotáciu rovnako vo výške 30 % z nájomného. Ak však prenajímateľ poskytne zľavu vyššiu ako 50 %, štát poskytne dotáciu len vo výške 50 %. Na platby sa energie a za ďalšie služby obvykle spojené s nájmom sa dotácia od štátu nevzťahuje.
Žiadosť predkladá v mene nájomcu prenajímateľ, a to výlučne elektronicky, prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke Ministerstva hospodárstva SR. Oznámenie o schválení/neschválení dotácie sa tiež zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. Elektronická žiadosť je podávaná z elektronickej schránky prenajímateľa.
K
Slovenské opatrenia proti kríze zaostávajú za inými krajinami
1. 5. 2020
Slovenské opatrenia proti kríze zaostávajú za inými krajinami, konštatuje to štúdia Centra pre verejnú politiku. Ostatné európske krajiny Slovensko síce postupne dobieha, stále však nie je na ich úrovni. Štúdia porovnáva opatrenia v siedmich európskych krajinách. Slovensko najviac zaostáva pri úverovej pomoci, kde všetky krajiny vo vzorke majú už rozbehnuté schémy – okrem Slovenska. Štúdia ďalej poukazuje na to, že pomoc vlády je najmenej štedrá, najužšia z hľadiska použitých nástrojov a programov, a zatiaľ aj najpomalšia.
V štúdii okrem Slovenska skúmali krajiny ako Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rakúsko, Česká republika, Maďarsko. Väčšina krajín na krízu reagovala rýchlo a použila značné finančné objemy. „Napríklad balík priamych finančných opatrení proti kríze, teda finančná pomoc a daňové úľavy, najväčšej ekonomiky Únie, nemeckej, tvorí až 4,9 percenta HDP. Krajina tak výrazne prekročila vlastnú dlhovú brzdu," uviedla štúdia. Štruktúra pomoci je podľa štúdie vo všetkých skúmaných krajinách rovnaká, má tri piliere. Prvým sú moratóriá na rôzne druhy platieb, druhým dotácie miezd a tretím rôzne druhy krízových úverov. Všetky krajiny okrem Slovenska a Maďarska pristúpili aj k posielaniu priamych platieb malým firmám a živnostníkom. „V susednom Rakúsku napríklad malé firmy do 10 zamestnancov dostali od vlády okamžitú prémiu 1000 eur a za každý ďalší mesiac krízy budú dostávať dvetisíc eur hotovosti,“ ilustrovala štúdia.
Vláda pripraví schému pomoci aj pre subjekty verejnej správy TASR Autor: TASR 327 0
1. 5. 2020
Pomoc od štátu by mali dostať aj podnikateľské subjekty verejnej správy. Dohodli sa na tom ekonomickí ministri na štvrtkovom rokovaní vlády. Týkať sa má napríklad dopravných podnikov alebo kúpalísk, ktorých zriaďovateľom je mesto alebo obec. Avizoval to minister práce Milan Krajniak po rokovaní vládneho kabinetu.
Vláda chce v čase koronakrízy pomôcť aj podnikateľom verejnej správy. "V spolupráci s ekonomickými ministrami budeme pripravovať pomoc pre subjekty verejnej správy. Táto pomoc, ktorú už vyplácame, je pre podnikateľské subjekty súkromného charakteru," vysvetlil Krajniak. Existujú však aj subjekty, ktoré zriadilo mesto alebo obec a pre pandémiu môžu mať problém "prežiť". "Majú napríklad svoje kúpaliská, plavárne, ktoré majú problém. Preto sme sa dohodli, že s ministrom financií Eduardom Hegerom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom pripravíme schémy pomoci aj pre tieto podnikateľské subjekty, pretože z aktuálnych nemôžu byť vyplatené pre to, ako sú nastavené. Budeme hľadať ďalšie spôsoby, podobne ako sme našli schému, aby sme vedeli pomôcť materským škôlkam a iným pedagogickým a nepedagogickým pracovníkom," avizoval Krajniak. Do štvrtka 30. apríla celkovo úrady práce evidujú 56 288 žiadostí o príspevky zo schém pomoci v čase koronakrízy. Z nich spracovali 8 822 dohôd o poskytnutí príspevku na mzdy zamestnancov v rámci prvého opatrenia. Ďalších 23 040 dohôd odišlo samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré v rámci druhého opatrenia požiadali o príspevok na náhradu straty príjmu. V rámci tretieho opatrenia úrady práce pripravili 1 713 dohôd a v rámci štvrtého opatrenia ich spracovali 30.
Z eurofondov presunú na koronakrízu 1,2 miliardy
29. 4. 2020
Vláda plánuje presunúť 1,2 miliardy eur z eurofondov na boj s pandémiou nového koronavírusu. Informovala o tom podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) na tlačovom brífingu pred utorkovým rokovaním vlády. Materiál o realokácii finančných zdrojov z eurofondov do piatich kľúčových oblastí vicepremiérka predloží na rokovaní vlády.
„Jasne sme identifikovali nezazmluvnené a nevyčerpané prostriedky,“ uviedla Remišová s tým, že tieto prostriedky budú presunuté do oblastí, ako napríklad podpora zdravotníckeho systému. „Tam presúvame 249 miliónov eur. Z toho sa budú financovať najmä zdravotnícke zariadenia, lieky, testovacie a liečebné zariadenia, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícky materiál,“ vysvetlila vicepremiérka. Druhou oblasťou, kde sa európske peniaze presunú, bude udržanie zamestnanosti a pracovných miest. „Tu presúvame 506 miliónov eur. Treťou oblasťou sú mikro-, makro- a stredné podniky, presúvame sem 330 miliónov eur. Tieto peniaze môžu ísť na režijné náklady, zásoby, na nájomné služby, jednoducho na financovanie potrieb malých a stredných podnikov,“ dodala vicepremiérka. Štvrtou oblasťou podpory je záchranný integrovaný systém, kde presunú 51 miliónov eur. „A poslednou oblasťou sú iné opatrenia, napríklad vzdelávacie procesy, kde ide 114 miliónov eur,“ uzavrela Remišová.
Otváranie ekonomiky po okresoch
27. 4. 2020
Svidník hlási výrazne menej nakazených ako Pezinok. V jednom meste preto majú už o pár dní premávať taxikári. To druhé sa môže vrátiť o krok späť a zatvoriť aj malé obchody, ktoré začali vítať zákazníkov len minulú stredu. Takto by mohlo v praxi vyzerať otváranie hospodárstva podľa regionálneho kľúča.
Víziu v piatok predstavil predseda vlády Igor Matovič a minister financií Eduard Heger po stretnutí s poprednými ekonómami. „Ak by došlo k situácii, že by pribúdali regionálne prípady, bolo by dobré, aby zvyšok Slovenska netrpel,“ vysvetlil bývalý viceguvernér centrálnej banky Ján Tóth, ktorý sa na stretnutí zúčastnil a spolu s ostatnými odborníkmi navrhoval regionálne uvoľňovanie. Podľa Hegera si vláda zároveň môže otestovať, aký je súvis medzi oživovaním a šírením nákazy. Fázy uvoľňovania by mali pritom zostať rovnaké, aké platia pre celé Slovensko. Podmienky by sa však mali prerátať na jednotlivé územia, napríklad na úroveň okresov. S týmto zámerom súhlasia aj firmy. Navrhujú však do rozhodovania pridať ešte jeden parameter.