Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Automobilky na Slovensku znovu obmedzujú výrobu
21. 6. 2021
Nedostatok polovodičových súčiastok znovu obmedzil výrobu áut v slovenských továrňach automobiliek Volkswagen a Stellantis. Uviedli to hovorcovia oboch závodov. Automobilky v krajine tento rok už skôr kvôli problémom s dodávkami čipov obmedzili produkciu. Podobné problémy zaznamenali aj iné automobilové koncerny.
Slovenská divízia Volkswagenu kvôli nedostatku spomínaných súčiastok dnes a v utorok nevyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV), ktoré tvoria hlavnú časť produkcie bratislavskej továrne automobilky. Túto časť produkcie závod po problémom s dodávkami čipov odstavil na dva týždne už na prelome apríla a mája.
Volkswagen na Slovensku v rámci montáže SUV vyrába modely Audi Q7, Audi Q8, Volkswagen Touareg, Porsche Cayenne a Škoda Karoq. Produkcie modelu Karoq sa prerušenie výroby nedotklo, pretože tieto vozidlá továreň montuje na linke spolu s malými mestskými vozidlami, ktorých výroba pozastavená nebola.
Už v nedeľu zastavila montážne linky slovenská divízia skupiny Stellantis, ktorá v Trnave vyrába Peugeot 208 a Citroën C3.
V
Ceny výrobkov išli nahor, potraviny zdraželi o takmer dve percentá
16. 6. 2021
Májová inflácia štvrtý mesiac za sebou zvyšovala dynamiku, ceny boli medziročne vyššie o 2,2 percenta. Medziročne ťahali ceny nahor najmä palivá.
Zvýšenie dynamiky ovplyvnil najmä medzimesačný rast cien potravín, najvýraznejšie pri ovocí a zelenine, ktoré však zostali v priemere lacnejšie ako pred rokom. Informoval o tom štatistický úrad.
Medzimesačný rast cien sa oproti aprílu zrýchlil na 0,8 percenta (v apríli ceny medzimesačne vzrástli iba o 0,2 percenta).
Rast zaznamenali všetky odbory. Najvýraznejší vplyv na vývoj mali predovšetkým vyššie ceny v odbore potraviny a nealkoholické nápoje, a to najmä ceny potravín o 1,8 percenta.
Medzimesačne vyššie ceny malo všetkých deväť tried tejto skupiny, najmä však ovocie o 7,7 percenta, zelenina o 4,8 percenta, ale tiež chlieb a obilniny o 1,8 percenta či mäso o 0,5 percenta. Pokles v rámci odboru bol iba pri cenách nealkoholických nápojov o 0,2 percenta.
Index spotrebiteľských cien sa v máji oproti aprílu zvýšil v domácnostiach zamestnancov a v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,8 percenta, v domácnostiach dôchodcov o 1,1 percenta.
Medziročná hodnota inflácie v máji, ktorá vzrástla na úroveň 2,2 percenta, bola aj naďalej ovplyvnená skôr odbormi s nižšou váhou v rámci spotrebného koša.
V
Koaliční poslanci idú opäť zasiahnuť do gastrolístkov
14. 6. 2021
Nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania, konkrétne stravovacích poukážok, by sa mali odstrániť. Zároveň sa má zjednodušiť administratíva pre zamestnávateľov. Navrhujú to koaliční poslanci v novele Zákonníka práce, ktorú predložili na júnovú schôdzu Národnej rady.
Od 1. marca tohto roka si u zamestnávateľa, ktorý dovtedy zabezpečoval stravovanie formou tzv. gastrolístkov, zamestnanci môžu vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Ak zamestnávateľ prispieva v týchto prípadoch na stravovanie v rozsahu upravenom v Zákonníku práce, z hľadiska daní a odvodov podľa predkladateľov neexistuje rozdiel medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie.
Poslanci však poukázali na to, že ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov formou finančného príspevku na stravovanie nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, táto "nadrámcová" suma je pre zamestnávateľa daňovo neuznaným nákladom a u zamestnanca sa zdaňuje daňou z príjmov zo závislej činnosti. Na rozdiel od toho, ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, pri stravovacích poukážkach je táto suma pre zamestnávateľa daňovo uznaným nákladom, no u zamestnanca sa nezdaňuje.
V
Firmy sa snažia o zelené riešenia, ale len v malom
11. 6. 2021
Ekologické investície firiem za posledné roky naberajú na obrátkach. A nepoľavili ani počas pandémie. Napriek tomu, že väčšina spoločností bojovala so zvýšenými nákladmi alebo nižšími tržbami, až štyri z piatich podnikov pôsobiacich na Slovensku zavádzajú technológie a procesy, ktoré šetria životné prostredie.
„Tretina z nich ich už zaviedla, polovica ich zavádza a len 16 percent spoločností sa o ne vôbec nezaujíma,“ píše sa v záveroch výskumu, ktorý pre ČSOB urobila agentúra Datank na vzorke 400 respondentov.
V