Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Finančný príspevok na stravovanie
5. 7. 2021
Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov účinná od 1. 3. 2021 priniesla zmeny v stravovaní zamestnancov.
Od marca sa zamestnanci môžu rozhodnúť medzi stravovacou poukážkou (tzv. gastrolístok) a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý má byť účelovo viazaný na stravovanie. Znamená to, že zamestnávateľ by namiesto stravného lístku poskytol zamestnancovi priamo peniaze, ak si to zamestnanec zvolí. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.
Právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom, alebo inom zmluvnom stravovacom zariadení. Takže zamestnávateľ, ktorý nebude zabezpečovať stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, má od marca 2021 povinnosť umožniť zamestnancom vybrať si medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky (gastrolíska) a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.
Za tým účelom je zamestnávateľ povinný upraviť pravidlá, akým spôsobom sa bude realizovať výber zamestnanca, teda bude musieť určiť:
• primeranú lehotu na výber zo strany zamestnanca,
• minimálnu dobu, počas ktorej je zamestnanec viazaný svojím výberom (najviac však 24 mesiacov),
• postup v prípade, že zamestnanec v určenej lehote výber neuskutoční.
Podrobnosti tohto výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise.
Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancom. Minimálnu a maximálnu výšku finančného príspevku na stravovanie určuje Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ v príslušnom tvare).
K
Opätovné otvorenie účtovných kníh
5. 7. 2021
V účtovníctve vo všeobecnosti platí, že uzavreté účtovné knihy po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať.
Uvedené vyplýva z § 16 ods. 9 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení n.p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“).
Zákon však jednu možnosť opätovného otvorenia účtovných kníh pripúšťa, a to v prípade, že účtovná závierka nebola schválená príslušným orgánom účtovnej jednotky.
Podľa § 16 ods. 10 a 11 zákona o účtovníctve:
• do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7);
• ak po schválení účtovnej závierky sa zistí, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila, a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.
Na základe uvedených ustanovení zákona o účtovníctve, opätovné otvorenie účtovných kníh závisí teda od toho, či účtovná závierka bola schválená alebo nebola. Účtovné jednotky môžu opätovne otvoriť účtovné knihy len v prípade, že účtovná závierka nebola schválená, aj keď bola do registra účtovných závierok uložená.
Ak účtovná závierka nebola schválená, účtovná jednotka opätovne otvorí účtovné knihy, opraví chybu v účtovníctve a v účtovnej závierke, a znova zostavenú účtovnú závierku ako riadnu uloží do registra účtovných závierok do 15 pracovných dní od schválenia.
Účtovné jednotky po schválení účtovnej závierky nemôžu pristúpiť k opätovnému otvoreniu účtovných kníh a vyhotoviť „opravnú“ alebo „dodatočnú“ účtovnú závierku. Ak účtovná jednotka po schválení účtovnej závierky zistí, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (chyby v účtovníctve alebo v účtovnej závierke), účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, kedy tieto skutočnosti zistila a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.
K
Slovensko pri revolúcii v elektrine dobieha zameškané
2. 7. 2021
Domácnosť či supermarket so solárnymi panelmi na streche, ale aj administratívna budova alebo energeticky náročný priemyselný komplex. Môžu mať rôzne formy a veľkosti, spája ich však to, že vyrábajú svoju vlastnú zelenú elektrinu a následne ju skladujú či predávajú.
Nazývajú sa aktívnymi odberateľmi, takzvanými prosumermi. Nový pojem k nám prináša transpozícia európskej smernice o podpore obnoviteľných zdrojov. Na zákone teraz pracuje rezort hospodárstva. Kým v niektorých európskych krajinách je už trend prosumera na vyššom leveli, u nás postupujeme opatrnejšie. Aj napriek tomu bude zavedenie aktívneho odberateľa veľkou zmenou.
V
Štátny rozpočet je za prvý polrok v schodku viac ako 3,4 miliardy
2. 7. 2021
Príjmy štátneho rozpočtu za prvý polrok dosiahli 7,584 miliardy eur a výdavky sa vyšplhali na 11,002 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu júna 2021 schodok vo výške 3,418 miliardy eur.
Príjmy štátneho rozpočtu boli oproti rovnakému obdobiu minulého roka vyššie o 1,690 miliardy eur a výdavky štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšili o 1,198 miliardy eur, informovalo o tom vo štvrtok ministerstvo financií.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 1,325 miliardy eur alebo 26,7 percenta na konečných 6,278 miliardy eur.
V