Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Poslanci schválili zvýšenie mimoriadnej dane pre rafinérie
23. 3. 2023
Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií sa zvýši z 55 percent na 70 percent nadmerného zisku. Zároveň bude platiť nielen za zdaňovacie obdobie minulého roka, ale aj za rok 2023. Vyplýva to z novely zákona o solidárnom príspevku, ktorú poslanci Národnej rady SR v stredu definitívne schválili. Snemovňa v rámci nej schválila aj pozmeňujúci návrh poslankyne Petry Hajšelovej, ktorý z platenia solidárneho príspevku vyňal ťažbu uhlia. Zámerom je podporiť transformáciu regiónu horná Nitra, v ktorom sa tento rok končí ťažba hnedého uhlia a potrebuje investície na ďalší rozvoj.
Poslanci naopak nesúhlasili s dvoma pozmeňujúcimi návrhmi, ktorých cieľom bolo upraviť sadzbu solidárneho príspevku. Peter Kremský navrhoval jej zvýšenie na 90 percent, Marián Viskupič zase ponechanie na doterajšej úrovni 55 percent. Novelu predložili do parlamentu poslanci z hnutia OĽaNO. Cieľom je podľa nich vrátiť úpravu zdaňovacieho obdobia a výšku sadzby príspevku na úroveň pôvodného vládneho návrhu zákona. Zákon schválil parlament vlani v decembri so zmenami, ktoré vyplynuli z rokovaní výborov a ktoré jeho znenie zmiernili. Mimoriadne zdanenie sa dotýka najmä bratislavskej rafinérie Slovnaft. Aj keď zavedenie solidárneho príspevku vyplýva z nariadení EÚ, zdanenie v aktuálnej výške Slovnaft odmietol a zvažuje podanie žaloby na arbitrážny súd.
B
(Zdroj: www.trend.sk/spravy)
Účet za ignorovanie reforiem vystavila inflácia. Slovensko na európske pomery výrazne chudobnie
22. 3. 2023
Slovensko má našliapnuté stať sa najchudobnejšou krajinou Európskej únie. Spôsobia to vysoké cena a slabý rast miezd
Domáca ekonomika prestala s nástupom finančnej krízy dobiehať životnú úroveň bohatých západných štátov. Inflačná kríza zasa spôsobila, že rast slovenských mzdových nákladov nestíha držať tempo s oveľa chudobnejším Bulharskom. Podľa prepočtu hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahlo Slovensko ku koncu roka 2021 len 68 percent priemeru Európskej únie. Horšie tom boli obyvatelia Grécka so 65 percentami a Bulharska s 55 percentami. O pár rokov však už o nelichotivý titul najchudobnejšej európskej krajiny bude bojovať aj Slovensko.
Takéto nepríjemné varovanie ukázali najnovšie dáta Európskeho štatistického úradu. Inflácia na Slovensku patrí medzi najvyššie v Európe, zatiaľ čo v raste mzdových nákladov je krajina na chvoste rebríčka. S prudkým rastom cien rozpadnutá koalícia však veľa nespraví. Tento boj prehral aj nekompromisný regulátor voľného trhu Viktor Orbán. Maďarsko totiž v súčasnosti čelí najprudšiemu zdražovaniu v EÚ, inflácia tam vo februári dosiahla 25,8 percenta. Slovenský rast cien v tom istom období skončil na úrovni 15,4 percenta.
Nízke dane, vysoké mzdy
Politici však dokážu prostredníctvom reforiem tlačiť smerom nahor mzdy. Maďarsku sa to darí. Hodinové náklady práce v poslednom vlaňajšom kvartáli medziročne vzrástli o 14,9 percenta. Bol to tretí najlepší výsledok v rámci jednotného trhu. Slovenským firmám v tom istom období vzrástli mzdové náklady len o 3,9 percenta. Úspech maďarskej ekonomiky stojí na nízkych firemných daniach. Deväťpercentná sadzba patrí k najnižším v Európskej únii. Budapešť zároveň podnikateľov zaťažila relatívne vysokou daňou z dividend. Tej sa však nadnárodné koncerny môžu vyhnúť vďaka medzinárodným zmluvám zakazujúcim dvojité zdanenie. Takto nastavený systém láka do krajiny zahraničné investície a výsledkom je nízka nezamestnanosť. Firmy tak musia o nových zamestnancov bojovať razantnejším zvyšovaním miezd.
B
(Zdroj: www.trend.sk/ekonomika)
Zoznam potravín so zastropovanými cenami v obchodoch na Slovensku
21. 3. 2023
Na cenovom strope sa uplynulý týždeň dohodli maloobchodné reťazce Billa, CBA, Coop Jednota, Kaufland, Labaš, Lidl, Tesco a Terno.
Zoznamy priebežne aktualizujeme.
Pod logom „Protiinflačná garancia“ môžu ľudia od pondelka nájsť v obchodoch produkty so zastropovanými cenami. Ich počet sa v jednotlivých obchodných reťazcoch líši. Niektoré ponúkajú 30 produktov, iné aj 100.
Aktuality.sk prinášajú zoznamy produktov so zastropovanou cenou, ktoré zverejnili samotné reťazce.
B
Nezamestnanosť na Slovensku aj naďalej klesá. Prácu si dnes nájde každý.
21. 3. 2023
Začína sa obdobie sezónnych prác a vtedy podľa ministerstva práce nezamestnanosť klesne. Napriek tomu je voľných viac ako 79-tisíc pracovných miest. Minister práce tvrdí, že voľných miest je aktuálne dosť, problémom je ich rýchle obsadzovanie.
Celková nezamestnanosť na Slovensku klesá v každom kraji. Informoval o tom poverený minister práce. Najviac poklesla nezamestnanosť v okresoch Sabinov, Kysuce a Orava.
Nie je problém dostatok pracovných miest, ale to, ako ich čo najrýchlejšie obsadiť. V súčasnosti je voľných viac ako 79-tisíc pracovných miest. Voľné miesta sa týkajú všetkých pracovných pozícii, vrátane tých odborných. Rezort práce tiež vysvetľuje, že od leta 2021 do februára tohto roka klesol počet nezamestnaných o 23-tisíc. Ide o tých, ktorí boli na úrade práce evidovaní viac ako rok.
Vo februári 2023 klesla miera nezamestnanosti na 5,75 %. Ministerstvo práce zároveň plánuje od apríla spustiť projekt na podporu udržania pracovných návykov, ktorého cieľom je zvýšiť zamestnávateľnosť.
B