Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Minimálny vymeriavací základ zamestnanca
13. 3. 2023
Na rozdiel do ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ.
Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádzalo k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov, tieto osoby platili mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a mali zabezpečené verejné zdravotné poistenie. Ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo bola pre rok 2022 suma 79,31 eur.
Preto bol zavedený minimálny vymeriavací základ zamestnanca na rok, a to vo výške 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu. Ak zamestnanec nebol zamestnancom celé rozhodujúce obdobie, minimálny vymeriavací základ sa bude pomerne krátiť. Minimálny vymeriavací základ sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý je zároveň poistencom štátu (napr. poberateľ dôchodku).
Ak príjem zamestnanca nedosiahne úroveň minimálneho vymeriavacieho základu, zamestnanec bude musieť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné sa nemení. Zostala zachovaná aj odvodová odpočítateľná položka.
K
Volkswagen výrazne zníži cenu elektromobilu
13. 3. 2023
Volkswagen oznámil, že koncom marca začne predávať novú verziu svojho vlajkového modelu elektromobilu ID.3 za necelých 40 000 eur. Nemecký automobilový gigant Volkswagen (VW) je pripravený nasledovať príklad Tesly a výrazne znížiť ceny svojich elektromobilov. To naznačuje, že boj o globálnu dominanciu v segmente elektrických áut sa zintenzívňuje.
TASR o tom informuje na základe správy AFP. Volkswagen oznámil, že koncom marca začne predávať novú verziu svojho vlajkového modelu elektromobilu ID.3 za necelých 40 000 eur. To bude 3000 eur menej ako súčasná cena tohto modelu, čím sa cena ID.3 vyrovná Modelu Y amerického konkurenta Tesla. Experti z odvetvia považujú tento krok za priamu reakciu na niekoľko kôl znižovania cien Tesly v uplynulých mesiacoch vrátane zliav až do výšky 20 % v Európe a USA. V Nemecku tak predaj vozidiel Tesla v januári medziročne vzrástol o vyše 900 %, čím sa v danom mesiaci stali najpredávanejším elektromobilmi v krajine.
S
Podiely zamestnancov na zisku
10. 3. 2023
Valné zhromaždenie spoločnosti sa môže rozhodnúť vyplatiť zo zisku aj podiely na zisku zamestnancom, prípadne takéto rozhodnutie vyplýva priamo zo stanov spoločnosti alebo z kolektívnej zmluvy.
Možnosť zamestnancov podieľať sa na zisku vyplýva aj z ustanovenia § 178 ods. 4 Obchodného zákonníka. Vyplácané podiely na zisku obchodnou spoločnosťou za rok 2022 zamestnancom bez účasti na základnom imaní sú zdaniteľným príjmom zamestnanca. Dividendy vyplatené zamestnancom sa zdaňujú ako súčasť mzdy – t. j. platí sa z nich preddavok na daň a platia sa z nich odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, sú súčasťou základu pre výpočet odvodu do Sociálnej poisťovne (§ 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p.) (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a aj do zdravotnej poisťovne [§13 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v z.n.p.] (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).
Motivačný efekt z tohto nástroja zainteresovanosti zamestnancov je však negovaný daňovými nevýhodami, pretože podľa zákona o dani z príjmov táto výplata nie je podľa § 21 ods. 1 písm. d) ZDP daňovým výdavkom spoločnosti.
Účtovanie výplaty podielov na zisku spoločnosti zamestnancom je závislé od spôsobu rozdelenia zisku. V prípade, ak sa v organizácii tvorí fond odmien alebo iný motivačný fond zamestnancov, podiel zamestnancov sa realizuje prostredníctvom tohto fondu (štatutárneho alebo ostatného).
K
Podiely na zisku v akciovej spoločnosti
10. 3. 2023
Tantiémy predstavujú podiely členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku spoločnosti. Tantiémami sa zaoberá Obchodný zákonník len v ustanoveniach o akciovej spoločnosti.
Z toho môžeme usudzovať, že tantiémy nie sú v žiadnej inej obchodnej spoločnosti alebo družstve. V § 178 ods. 3 Obchodného zákonníka sa uvádza, že podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku (tantiémy) môže určiť valné zhromaždenie. V Obchodnom zákonníku nie je ustanovené, či má člen predstavenstva alebo člen dozornej rady právo na určitý podiel na zisku.
Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o výplate týchto podielov na zisku v zmysle § 187 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka. Tantiémy môžu byť vyplatené bez ohľadu na to, či budú vyplatené dividendy. Odmeny členom štatutárnych orgánov je možné vyplatiť až po schválení ročnej účtovnej závierky a schválení rozdelenia zisku.
Z praktického hľadiska sú tantiémy odmena za dosiahnuté výsledky akciovej spoločnosti. V prípade, ak spoločnosť dosiahla stratu tantiémy nie je možné vyplatiť, pretože chýba zdroj ich výplaty. Splatnosť tantiém, ak neurčujú stanovy alebo valné zhromaždenie inak, je tri mesiace odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku.
K