Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Úvery nebudú hrať rolu, zákon po novele má ochrániť bankové vklady bez započítania dlhov
20. 4. 2023
Kto má novšiu hypotéku a uložené vklady v rovnakej banke, v prípade jej pádu sa lúči s peniazmi. Parlament to chce zmeniť, chránené bude všetko do výšky zákonného limitu
Systém ochrany vkladov v bankách sa možno zmení. Národná rada SR bude čoskoro na májovej schôdzi rozhodovať o novele zákona o ochrane vkladov, ktoré má štát chrániť inak ako v súčasnosti. Ak bude schválená, začne platiť od budúceho roka.
Mať v jednej banke uložené úspory v tisícoch eur a rovnako aj čerpať vysoký úver môže byť rizikové, ak banka začne mať problémy. Klient sa v takom prípade nemusí dostať ku svojim uloženým peniazom. Výška vkladu, ktorý je chránený, sa totiž podľa súčasnej legislatívy znižuje o všetky záväzky vkladateľa voči danej banke. Rozhoduje ich stavu ku dňu, kedy sa vklad stal nedostupným.
Pri bežnom neveľkom vklade a zároveň vysokej hypotéke klienta v banke by klient zo svojho vkladu v prípade insolventnosti banky v princípe nedostal nič. Objem vkladov klienta, ktorý čerpá úvery, je obvykle nižší ako objem jeho úverov, najmä ak ide o hypotekárny úver a splácanie je na začiatku.
Ak by však klient mal úver v jednej banke a úspory v inej, našetrené peniaze v nej by získal naspäť až do garantovanej výšky 100-tisíc eur. V praxi má mnoho Slovákov rôzne kombinované úspory i úvery v bankových inštitúciách a rozhodujúce je, čo umožňuje v kritických prípadoch zákon. V parlamente sa objavil poslanecký návrh, ktorý má umožniť, aby vklady boli chránené tak, ako v susednom Česku, teda bez odpočítania dlhov.
B
(Zdroj: https://www.trend.sk/ekonomika/)
Končíte školu a chystáte sa prvý raz zamestnať?
19. 4. 2023
Od 1. mája 2023 vstupuje do platnosti novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
Fyzické osoby, ktorým vznikne prvé dôchodkové poistenie, budú automaticky zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier). „Tieto osoby budú mať možnosť počas prvých 180 dní od vzniku tohto dôchodkového poistenia zvoliť si dôchodkovú správcovskú spoločnosť (DSS) sami. Ak tak v tejto lehote neurobia, DSS im určí Sociálna poisťovňa. Každému sporiteľovi, ktorému vznikne účasť v II. pilieri takto automaticky, však zostane možnosť do dvoch rokov z II. piliera vystúpiť,“.
Týka sa to nielen mladých ľudí, ktorí končia štúdium a po 1. máji 2023 sa po prvý raz zamestnajú. Ide tiež o ľudí vo veku do 40 rokov, ktorí predtým nemali povinnosť platiť odvody na dôchodkové poistenie a po 1. máji 2023 im vznikne.
To sú napríklad SZČO, ktoré v minulosti nedosahovali príjem potrebný na vznik povinného dôchodkového poistenia, ich príjmy medzitým narástli a vznikla tak povinnosť odvádzať na dôchodkové poistenie. Alebo osôb, ktoré sa po návrate zo zahraničia po prvý raz zamestnajú na Slovensku a budú odvádzať na dôchodkové poistenie. Vzhľadom na záujem klientov o informácie týkajúce sa automatického vstupu do II. piliera a určovania DSS, pripravila.
B
Inflácia spomaľuje, ale zdražovanie tu s nami bude oveľa dlhšie
19. 4. 2023
Aj keď tempo zdražovania mierne spomalilo, vyššie ceny budeme pociťovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Infláciu budú ťahať vyššie mzdy.
Rast cien tovarov a služieb v marci naznačil mierne spomalenie. Inflácia v treťom mesiaci dosiahla medziročné tempo 14,8 percenta. V porovnaní s februárom, keď dosiahla rekordnú úroveň 15,4 percenta, tak ide o pomalé zlepšenie.
Na oslavy je však ešte priskoro, pretože výraznejšie zdražovanie tu s nami zostane počas celého roka. Dôsledky inflácie pociťujú Slováci mimoriadne citlivo, keďže najväčší nárast cien sa odohráva v segmente potravín, ktoré tvoria najväčší podiel na celkových výdavkoch domácností.
B
Mestá a obce dlhujú štátu milióny
13. 4. 2023
Z čoho ich zaplatia, stále nevedia. Pôžičky, ktoré dostali samosprávy ešte počas pandémie, treba tento rok zaplatiť. Únia miest Slovenska hovorí, že diskusie sú stále otvorené a riešenie hľadajú.Ešte v marci mestá a obce rokovali s povereným premiérom Eduardom Hegerom o úsporných opatreniach v súvislosti s energetickou krízou, kde požadovali podporu zo strany štátu.
Diskutovali aj o splatení pandemických pôžičiek, ktoré sa vyšplhali na desiatky miliónov eur. Samosprávy ich majú zaplatiť štátu už tento rok, lenže financie na to nemajú. Práve na téme bezúročných pôžičiek sa rokovania zasekli. „Koncové stanovisko nám premiér nedal, aj keď to opakovane všetky tri organizácie (ÚMS, SK8 a ZMOS) žiadali,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Jozef Viskupič zo Združenia samosprávnych krajov SK8. Do októbra 2020 štát požičal mestám a obciam viac ako 72 miliónov eur. Financie dostali obce, mestá a župy, ktoré čelili výpadkom príjmov počas pandémie. Tie použili na dofinancovanie bežných výdavkov, ktoré mali a aj na prípadné plánované investície. Aj keď od marcového rokovania medzi povereným premiérom a samosprávami uplynuli týždne, splatenie pôžičiek zostáva otvorenou témou. Práve ich odpustenie by pre samosprávy znamenalo výraznú finančnú pomoc v čase pretrvávajúcej energetickej krízy.
„Rokovania so zástupcami štátu prebiehajú neustále, naposledy bolo spoločné stretnutie pred veľkonočnými sviatkami, a to v stredu 5. apríla. Postupne sa blížime k zhode aspoň na čiastočnom riešení dopadov krízy na samosprávy,“ hovorí Daniela Piršelová z Únie miest Slovenska pre Aktuality.sk. Minimálna pžiadavka samospráv je taká, aby prišlo k odkladu splatnosti na neskoršie obdobie. Rokovania označila Únia miest Slovenska za konštruktívne.
Združenie miest a obcí Slovenska zas hovorí, že požadovali plošnú finančnú pomoc, nielen pôžičky, ktoré musí zaplatiť každý, komu bola pôžička poskytnutá. „Sme jediná krajina naokolo, kde mestá a obce dostali iba pôžičky, a preto naďalej trváme na tom, aby pôžičky boli zmenené na nenávratné finančné dotácie a aby štát prispel aj ostatným miestnym samosprávam,“ uvádza vo svojom stanovisku ZMOS.
S