Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Udrie ešte kríza? Najhoršie má Slovensko stále pred sebou, varujú pre HN ekonomickí experti
22. 8. 2023
Strach z rizika ekonomického úpadku sa v minulom roku šíril po celom svete. Vysoké tempo zdražovania sa stalo globálnym problémom a varovaním, že sa treba pripraviť na ťažké časy. To, že je hrozba veľmi reálna, sa potvrdilo napríklad v susednom Česku, ktoré sa už v druhom polroku 2022 prepadlo do miernej technickej recesie a v podobnej situácii sa začiatkom tohto roka ocitlo aj Nemecko.
Postupné zmierňovanie rekordných úrovní inflácie však vyvoláva pozitívne nálady v súčasných výhľadoch ďalšieho ekonomického rastu. Na druhej strane, v úsilí krotiť rýchle zdražovanie centrálne banky spustili najmasívnejšie zvyšovanie úrokových sadzieb v tomto storočí. Európska centrálna banka od júna minulého roka zvýšila sadzby o 425 bázických bodov. Výsledkom sú hypotéky za vyše štyri percentá a menej dostupné zdroje aj na investície.
HN sa preto spýtali expertov, či je hrozba recesie už skutočne zažehnaná a aké dôsledky hrozia aj pre slovenskú ekonomiku.
Je dôležité pripomenúť si, že v modernej histórii, minimálne za ostatných 50 rokov, každé výrazné zvýšenie úrokových sadzieb malo za následok hospodársku recesiu. Najsilnejším argumentom pre opatrnosť je však pre mňa fakt, že zvyšovanie úrokových sadzieb sa jednoducho ešte nestihlo do ekonomickej aktivity preliať. Po očistení o infláciu sú úrokové sadzby stále ešte negatívne, teda v princípe o nejakom uťahovaní reálnych menových podmienok asi ešte nie je namieste hovoriť.
Navyše, veľká časť domácností, ale aj podnikov má svoje úvery zafixované na nízkych úrovniach, ktoré prevládali pred zvyšovaním sadzieb centrálnymi bankami...
B
Majú pred sebou stavebné firmy dobré obdobie?
21. 8. 2023
Veľké investičné fondy majú častokrát dobrý čuch na ďalší vývoj v ekonomikách. Dvojnásobne to platí u Warrena Buffetta, ktorý je jedným z najbohatších ľudí na svete a stabilne svojimi investíciami výrazne prekonáva priemer trhu.
Veľkí investori a fondy musia kvôli regulačným nariadeniam v USA zverejňovať zmeny vo svojich portfóliách a do 45 dňa od skončenia daného kvartálu tieto zmeny sa následne dostanú na verejnosť. Inak tomu nebolo ani teraz a v priebehu týždňa sme sa teda dozvedeli, ako vidí súčasnú situáciu napríklad aj spomínaný Warren Buffett.
Ten v portfóliu svojej spoločnosti Berkshire Hathaway nerealizoval žiadne významné zmeny, išlo skôr o menšie obchody. Zaujať ale môžu práve úplne nové nákupy troch veľkých amerických stavebných spoločností – D.R. Horton, NVR a Lennar. Investor pridal do portfólia akcie tejto trojky za zhruba 800 miliónov USD. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že sa staviteľom domov dariť nebude, lebo sú úrokové sadzby vysoké.
Opak je ale pravdou a ich hodnota od začiatku roka vzrástla asi o 40 %. Vysoké úrokové sadzby totiž ochladzujú trh s postavenými nehnuteľnosťami, keďže predávajúci vyčkávajú kým za dom dostanú viac a kupujúci zase vyčkávajú, kým budú úrokové sadzby na kúpu nehnuteľností nižšie. Jedinou voľbou pre mnoho kupujúcich teda ostáva výstavba nových domov, ktorá je finančne dostupnejšia.
Dlhodobým problémom je v tejto oblasti aj nedostatočná ponuka, ktorá vyhnala ceny realít posledné roky veľmi vysoko. Spoločnosť Berkshire Hathaway má pod sebou aj viacero firiem z oblasti realít, majú teda dobrý prehľad o tom, čo sa na tomto trhu deje. Dané transakcie nemusel realizovať sám Buffett, ale niektorý z jeho investičných manažérov. Nič to ale nemení na tom, že sa tento investor a ľudia okolo neho málokedy mýlia a stavebný sektor v USA má teda pred sebou zrejme dobré obdobie...
B
Benzín a nafta už dva týždne výrazne dražejú
16. 8. 2023
Ceny ropy v posledných týždňoch reagujú na stále silný dopyt, ktorý už dosahuje maximá na úrovni 103 miliónov barelov denne. Dôvodom takéhoto silného dopytu je stále prebiehajúca motoristická sezóna, ako aj oživenie leteckej dopravy počas leta.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Škrty krajín vyvážajúcich ropu začali účinkovať. Motoristi si poriadne priplácajú: Ceny benzínu a nafty už druhý týždeň rastú. Najpredávanejší 95-oktánový benzín je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom drahší o 3,4 %. V priemere tak motoristi platia za liter tohto paliva 1,703 eura. V prípade nafty došlo k takmer 3,8-percentnému zdraženiu. Tá stojí v priemere 1,563 eura.
Na rast cien pohonných látok tlačí drahá základná surovina. Dôvodom drahšej ropy je podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša obmedzovanie ponuky zo strany niektorých členov kartelu OPEC+ – predovšetkým Saudskej Arábie a Ruska. Ďalším faktorom bol pokles zásob v USA.
B
Spotrebiteľské ceny medziročne vzrástli o 9,7 percenta
15. 8. 2023
Celková inflácia klesla v júli 2023 už piaty mesiac po sebe, v medziročnom porovnaní boli ceny vyššie o 9,7 %. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júli 2023 v porovnaní s júnom klesli o 0,3 %, bol to druhý medzimesačný pokles v tomto roku. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Medzimesačne zlacneli potraviny, najmä zelenina, mlieko, syry a vajcia.
Vďaka výpredajom počas júla aj odevy a obuv. Naopak, zdražoval benzín a dovolenky. V medziročnom porovnaní už piaty mesiac pokračovalo spomaľovanie tempa rastu cien potravín na júlovú hodnotu 16,5 %.
Index spotrebiteľských cien sa v júli 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 9,7 %, za nízkopríjmové domácnosti o 10,3 % a za domácnosti dôchodcov o 10 %.
Spolu za sedem mesiacov roka 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 13 % (za domácnosti zamestnancov o 12,9 %, za nízkopríjmové domácnosti o 13,9 % a za domácnosti dôchodcov o 13,8 %).
B