Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Najväčšie zdražovanie v rámci eurozóny je momentálne na Slovensku
11. 7. 2023
Paradoxne, za súčasnou najvyššou infláciou je aj pomoc štátu v prípade drahých energií.
Slovensku pripadlo v najnovšom hodnotení vývoja spotrebiteľských cien nelichotivé posledné miesto v rámci eurozóny. Spomedzi krajín platiacich eurom tak u nás zažívame najväčšie zdražovanie.
Miera inflácie (HICP) na Slovensku dosiahla podľa Eurostatu v júni 11,3 percenta, pričom priemer za eurozónu predstavoval 5,5 percenta. Predbehli sme dokonca aj Estónsko, ktoré ešte donedávna malo infláciu nad úrovňou 20 percent.
Aktuality.sk analyzovali tento stav s odborníkmi. Prečo momentálne máme na Slovensku najvyšší rast cien spomedzi krajín eurozóny?...
B
Štátna podpora inovácií a nových technológií je riešením nesprávneho problému
11. 7. 2023
Produktivita sa stala synonymom technologického pokroku, výskumu a vývoja. Najnovšie poznatky ukazujú, že takéto vnímanie je chybné.
Dani Rodrik je profesor medzinárodnej politickej ekonómie na Harvardovej univerzite.
Ekonómovia už dlho tvrdia, že produktivita je základom prosperity. Jediný spôsob, ako môže krajina trvalo zvýšiť svoju životnú úroveň, je produkovať viac tovaru a služieb z menšieho množstva zdrojov. Od priemyselnej revolúcie sa to dosahuje prostredníctvom inovácií, a preto sa produktivita v povedomí verejnosti stala synonymom technologického pokroku, výskumu a vývoja...
B
Štátny fond rozvoja bývania sa mení
10. 7. 2023
Bytová politika Slovenskej republiky do roku 2030, ako strednodobý rámcový dokument štátu, definuje víziu a ciele v oblasti bývania. Na ich dosiahnutie sa novelou zákona zavádzajú nástroje a súčasne sa formuluje zodpovednosť jednotlivcov, štátu, obcí, vyšších územných celkov a súkromného sektora pri zabezpečovaní bývania.
Jedným z najvýznamnejších nástrojov podpory rozvoja bývania je Štátny fond rozvoja bývania. Prostredníctvom tohto nástroja štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Na základe pretrvávajúceho záujmu o tento nástroj možno konštatovať, že Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.
Cieľom novely zákona je upraviť podmienky pre podporu obnovy bytovej budovy, aby bolo možné na tento účel čerpať finančné prostriedky z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci programovacieho obdobia 2021 – 2027. Súčasne sa zavádzajú motivačné prvky, aby žiadatelia investovali finančné prostriedky na vybudovanie technických zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie.
Dochádza k úprave maximálnej výšky podpory takmer pre všetky účely podpory v nadväznosti na rastúce ceny stavebných materiálov a stavebných prác a vytvorenie priestoru pre pružnejšie reagovanie na ich vývoj v rámci vykonávacieho predpisu.
K
Šokujúco vysoká inflácia na Slovensku má svojho vinníka
7. 7. 2023
Koncom júna Eurostat zverejnil dáta spotrebiteľskej inflácie v eurozóne. Jej hodnota klesla na 5,6 percenta, čo je najnižšia úroveň od začiatku vojny na Ukrajine. Avšak nie všetky krajiny sa môžu tešiť z jej razantného poklesu. Určite nie Slovensko.
S Infláciou na úrovni 11,3 percenta ide o dvojnásobne vyššie tempo rastu spotrebiteľských cien ako v eurozóne. Zároveň, je jedinou krajinou s pretrvávajúcim dvojciferným rastom. Slovensko je inflačným rekordérom zo všetkých 20 krajín eurozóny, keď predbehlo aj všetky baltské krajiny.
Práve tie boli dlho lídrom v raste cien, no posledný mesiac ich inflácia prudko poklesla. Slovensko tento pokles nekopíruje, čo naznačuje, že s domácou infláciou niečo nie je v poriadku.
Kde leží problém, potvrdili až stredajšie dáta cien výrobcov. Kým index spotrebiteľských cien (CPI) meria ceny, za ktoré nakupujú spotrebitelia, index cien výrobcov (PPI) ukazuje ceny, za ktoré nakupujú výrobcovia. Pre pochopenie inflácie to má zásadný význam.
Firmy v eurozóne v auguste a septembri minulého roka nakupovali drahšie až o takmer 50 percent. Tie časy sú však už dávno preč. Momentálne pod vplyvom slabej domácej ekonomiky a globálneho prepadu cien komodít ceny vstupov medziročne poklesli – prvý krát od konca roka 2020.
Kým však v niektorých krajinách už firmy nakupujú lacnejšie až o desatinu, v iných krajinách ceny stagnujú, v niektorých ešte rastú, no v jednej rastú stále vysokým tempom. Slovensko je v raste cien výrobcov extrémom, keď firmy platia na vstupoch o 20 percent viac ako pred rokom.
B