Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Zverejňovanie zmlúv
3. 7. 2020
S cieľom zvýšiť transparentnosť pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní služieb na účely zabezpečovania regulovanej činnosti v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve sa navrhuje zadefinovanie takýchto zmlúv ako zmlúv povinne zverejňovaných v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám (§ 5a zákona č. 211/2000 Z. z.).
S ohľadom na výsledky zmienenej kontroly hospodárenia vodárenských spoločností sa navrhuje zaviesť aj povinnosť dodatočnej kontroly zmlúv už uzavretých (mimo procesu verejného obstarávania) a sankcie v podobe ich zániku zo zákona (ex lege), ak sa v konaní preukáže, že zmluva nezodpovedá podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku.
Uvedené návrhy sa inšpirujú obdobným mechanizmom kontroly a schvaľovania zmlúv o poskytovaní služieb na účely regulovanej činnosti, ktorá sa uplatňuje už od roku 2012 v elektroenergetike a plynárenstve pri činnostiach majúcich prevažne infraštruktúrny charakter. Návrh zákona zodpovedá aj záväzku vlády SR vyjadrenom v programovom vyhlásení vlády SR na roky 2020 - 2024, podľa ktorého vláda zvýšením transparentnosti a zapojením verejnosti do tvorby trhových pravidiel a cenotvorby docieli vyššiu mieru spoločenskej zodpovednosti podnikov a zlepšenie konkurencie na trhoch s energiami.
Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve. Povinnosti kontroly a schválenia zmlúv sa regulované subjekty budú môcť vždy vyhnúť tým, že na obstaranie služieb využijú štandardné procesy verejného obstarávania.
Hospodárenie vodárenských spoločností
3. 7. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, reaguje na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR zameranej na kontrolu hospodárenia vodárenských spoločností z novembra 2019, v rámci ktorej boli zistené závažné nedostatky pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb súvisiacich s prevádzkou, údržbou a opravami verejnej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Slovenskej republike.
Regulovaná činnosť vo vodnom hospodárstve, ktorá zahŕňa výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, je nepochybne činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme, o čom svedčí aj významný podiel verejného (komunálneho) vlastníctva v rámci vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry a existujúca pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Z praxe sú známe prípady uzavretia zmlúv o poskytovaní služieb medzi prepojenými podnikmi v tepelnej energetike, ktoré obdobne ako v prípade regulovaných subjektov pôsobiacich vo vodnom hospodárstve vedie k neefektívnemu hospodáreniu regulovaných subjektov a v konečnom dôsledku zvyšuje náklady na dodávku regulovaných tovarov koncovým odberateľom.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie vyššej miery kontroly hospodárenia teplárenských spoločností a vodárenských spoločností pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní služieb na účely zabezpečovania regulovanej činnosti v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve (tzv. SLA zmluvy), ktoré sú uzatvárané mimo proces verejného obstarávania zavedením povinnosti schválenia každej takejto zmluvy Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v riadnom správnom konaní (v rámci výkonu vecnej regulácie) ako podmienky platnosti zmluvy.
Pribúda inzerátov aj nezamestnaných
1. 7. 2020
Nájsť si novú prácu by malo byť každým dňom ľahšie. Počet nových inzerátov ponúkajúcich zamestnanie na najväčšom pracovnom portáli profesia.sk totiž rastie z týždňa na týždeň.
Za predchádzajúcich sedem dní tam pribudlo 3 268 nových ponúk, čo je v porovnaní predchádzajúcim týždňom o takmer stovku viac. Pri pohľade na medziročné porovnanie je to však až o tretinu menej.
Najväčší pokles v porovnaní s rokom 2019 zaznamenali automobilový sektor a strojárstvo. „Ide o odvetvia, pri ktorých sú miestni zamestnávatelia závislí od zahraničných objednávok. Slovensko v týchto prípadoch nemá ďalší vývoj vo vlastných rukách,“ uviedla hovorkyňa portálu Nikola Richterová.
Prieskum ukázal, že žijeme od výplaty k výplate
29. 6. 2020
Viac ako tretina (38 percent) ľudí neplánovala ani pred koronakrízou nákup väčších, drahších tovarov či služieb a žije zrejme "od výplaty k výplate". Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry pre prieskum verejnej mienky a médií AKO, vykonaného na vzorke 1000 respondentov v čase 10. až 15. júna 2020.
Prieskumom o tom, nákup ktorých tovarov a služieb si občania odložili na neskôr pre nový koronavírus, sa tiež zistilo, že u tých, ktorí si nejaký nákup rozmysleli, respektíve ho odložili, išlo najmä o auto (15 percent). Každý desiaty človek si odložil nákup elektrospotrebiča (biela alebo čierna technika). Asi osem percent opýtaných si odložilo či rozmyslelo rekonštrukciu bytu či domu.