Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Štát spúšťa krízové šetrenieZlý stavebný zákon odháňa zahraničných developerov
19. 6. 2020
Prevažnú väčšinu výstavby majú u nás v rukách domáce firmy. „Zahraničný kapitál v developmente odišiel,“ zhodnotil situáciu v poslednom desaťročí výkonný riaditeľ Cresco Real Estate Ján Krnáč na HN konferencii o dianí na realitnom trhu. Ten prečistila najmä posledná hospodárska kríza.
„Zostali len tí, ktorí vedia, ako to robiť,“ uviedol riaditeľ sekcie územného plánovania mesta Bratislavy Marek Dinka. Zahraničných developerov sme na slovenské stavby však ani počas silných rokov prilákať nedokázali. Dôvodom sú aj zastarané a neflexibilné zákony a zdĺhavé povoľovacie procesy,
Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti prepadáva
17. 6. 2020
Prepad Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti ekonomík pokračuje. Podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík (WCY) v roku 2020, ktorú každoročne zverejňuje švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu, je Slovensko 57. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou.
Ide historicky o najhorší výsledok, keď sa oproti roku 2019 postavenie Slovenska zhoršilo o štyri miesta. Z celkovo hodnotených 63 krajín sa tak za ním ocitlo z Európy už len Chorvátsko, keď nás tento rok predbehla aj Ukrajina, informovala v utorok nadácia F. A. Hayeka. V porovnaní krajín Vyšehradskej štvorky je najúspešnejšia Česká republika na 33. priečke, Poľsko skončilo na 39. mieste a Slovensko sa tento rok umiestnilo aj za Maďarskom, ktoré obsadilo v kvalite podnikateľského prostredia 47. priečku.
Aukcia štátneho dlhu
16. 6. 2020
Nové slovenské bondy nadchli investorov. Veľký záujem a atraktívne úročenie boli výsledkom aukcie štátneho dlhu. Takmer miliarda čerstvého dlhu pribudla dnes na konto Slovenska. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v pondelok ponúkala dlhopisy s dvoma novými splatnosťami: štyri a sedem rokov.
Kupcov zaujali najmä cenné papiere splatné v roku 2024, pre ktoré predložili ponuky v hodnote 1,69 miliardy eur. Išlo o najväčší záujem o individuálny dlhopis v akejkoľvek aukcii v tomto roku. Štát napokon akceptoval dopyt v objeme 667 miliónov eur pri priemernej sadzbe –0,2499 percenta. Z bondu splatnom v roku 2027 chceli díleri nakúpiť 621,2 milióna eur, prijatých ponúk bolo napokon za 292 miliónov eur pri priemernom úroku –0,0998 percenta. Pred dražbou avizoval ARDAL, že by chcel predať asi 400 miliónov z každej obligácie. Celkovo si Slovensko tento rok požičalo už viac ako 11,5 miliardy eur. Celkové záväzky štátu tak dosiahli 49,9 miliardy eur. Ako pripomína Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne, ARDAL je v dobrej pozícii, keďže „veľká časť tohtoročných finančných potrieb je už pokrytá“.
Najpomalšie zdražovanie od roku 2018
16. 6. 2020
Ceny v doprave u nás dokonca klesli. Tempo medziročnej miery inflácie na Slovensku klesalo tretí mesiac po sebe. Ceny tovarov a služieb v máji v medziročnom porovnaní rástli najpomalšie od decembra 2018. Tempo inflácie spomalilo na dve percentá z 2,1 percenta v apríli, informoval štatistický úrad.
Výpočet indexu spotrebiteľských cien znovu ovplyvnili opatrenia zavedené proti šíreniu koronavírusu. Spotrebiteľské ceny v máji oproti rovnakému obdobiu vlani stúpli vo všetkých sledovaných sektoroch s výnimkou dopravy. Tá zahŕňa aj ceny pohonných hmôt, ktoré medziročne klesli. Tempo medziročnej miery inflácie na Slovensku klesalo tretí mesiac po sebe. Naďalej však bolo vyššie ako v priemere za celú eurozónu.