Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Vplyv opravy chýb minulých účtovných na základ dane z príjmov
2. 3. 2018
V súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), sa základ dane právnickej osoby zistí podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov.
Pri zisťovaní základu dane sa podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP u daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, vychádza z výsledku hospodárenia. Podľa § 2 písm. j) ZDP základom dane z príjmov je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. k) ZDP daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Majetok využívaný aj na súkromné účely
1. 3. 2018
Podnikatelia často využívajú majetok firmy aj na súkromné účely. Súčasná daňová legislatíva zvýhodňujúcim spôsobom upravuje uplatnenie výdavkov súvisiacich s takýmto majetkom do daňových výdavkov.
Ak daňovník deklaruje používanie majetku aj na súkromné účely, má možnosť uplatniť do daňových výdavkov 80 % vynaložených výdavkov bez povinnosti preukazovať skutočný pomer, v akom je majetok využívaný na podnikateľské a súkromné účely. V prípade výberu tejto metódy uplatňovania výdavkov musí daňovník preukazovať len súvislosť medzi využívaným majetkom a jeho dosahovanými príjmami. Uvedený zvýhodnený spôsob uplatňovania daňových výdavkov je upravený v § 19 ods.2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
Majetok využívaný aj na súkromné účely
28. 2. 2018
Podnikatelia často využívajú majetok firmy aj na súkromné účely. Súčasná daňová legislatíva zvýhodňujúcim spôsobom upravuje uplatnenie výdavkov súvisiacich s takýmto majetkom do daňových výdavkov.
Ak daňovník deklaruje používanie majetku aj na súkromné účely, má možnosť uplatniť do daňových výdavkov 80 % vynaložených výdavkov bez povinnosti preukazovať skutočný pomer, v akom je majetok využívaný na podnikateľské a súkromné účely. V prípade výberu tejto metódy uplatňovania výdavkov musí daňovník preukazovať len súvislosť medzi využívaným majetkom a jeho dosahovanými príjmami. Uvedený zvýhodnený spôsob uplatňovania daňových výdavkov je upravený v § 19 ods.2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
Pozostalí po živnostníkovi – ekonomické dopady
28. 2. 2018
Zánik živnostenského oprávnenia v dôsledku smrti živnostníka v zmysle § 57 ods.1 písm. a) zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. (ďalej iba „živnostenský zákon“) je potrebné chápať ako jeden so spôsobov tzv. zániku živnostenského oprávnenia so zákona.
K zániku živnostenského oprávnenia v tomto prípade dochádza však len za predpokladu, že v živnosti nepokračujú dedičia alebo správca dedičstva. Predovšetkým treba uviesť, že úmrtím daňovníka, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť a poberal z nej príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) dochádza pre účely dane z príjmov k skončeniu poberania príjmov z podnikania. V nadväznosti na toto konštatovanie v zmysle § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov platí, že za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je okrem iných skutočností potrebné rozumieť aj skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.