Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Priemerná hrubá mzda vlani prekročila hranicu tisíc eur
13. 3. 2019
Priemerná hrubá mzda dosiahla hodnotu 1013 eur.
Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve v SR vlani prekročila pomyselnú úroveň 1000 eur, a to hodnotu 1013 eur. Informoval o tom vo štvrtok na tlačovej besede podpredseda Štatistického úradu (ŠÚ) SR František Bernadič.
Poradíte si s daňovým priznaním typu B?
11. 3. 2019
Ak vám vlani zo živnosti „kvaplo” viac než 1 915,01 eura, nevyhnete sa zdaneniu týchto príjmov. Rovnaký osud však čaká i ďalšie zárobky, ak ste ich mali napríklad z predaja či prenájmu bytu, záhrady alebo trebárs garáže, podobne aj z výnosov z cenných papierov či z výhry. S daňovým priznaním budete mať robotu aj vtedy, ak ste mali v roku 2018 ako podnikateľ stratu.
Všetkých spomínaných prípadov sa týka priznanie na tlačive fyzických osôb typu B. Pri vypĺňaní formulára, a to aj elektronického, dávajte pozor, aby ste daňové priznanie zostavili kompletne a aby ste pritom neurobili banálne chyby. Finančná správa upozorňuje aj na svojej stránke, čoho sa v takej chvíli daňovníci dopúšťajú najviac. V prvom rade si netreba pomýliť tlačivo. Časté býva aj chybné vyplnenie príloh, najmä údajov určených na sociálne a zdravotné poistenie, prípadne nesprávne označenie zdaňovacieho obdobia. Neraz sa zabudne aj vpísať DIČ alebo rodné číslo na všetkých stranách daňového tlačiva a taktiež sa nevyznačí činnosť SK NACE pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pritom jednotlivé kódy SK NACE aj názvy činností možno bez problémov nájsť na internetovej stránke Štatistického úradu statistics.sk. Čo je ešte dôležité vylúčiť? Nekompletnosť doložených príloh alebo celkového počtu strán priznania. Osobitnou kapitolou sú omyly v prípade poukázania podielu dane neziskovej organizácii, teda darovanie časti dane vo výške dvoch alebo troch percent.
Vari najbanálnejším omylom je zabudnúť na podpisy. Osoba odovzdávajúca priznanie má dať svoj autogram nielen na koniec daňového priznania, ale aj na vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane a tiež na žiadosť v súvislosti s údajmi zameranými na sociálne a zdravotné poistenie.
Priemerná mzda je historicky najvyššia
8. 3. 2019
Slováci zarábajú v priemere viac ako tisíc eur. Priemerná mesačná mzda sa vo štvrtom štvrťroku 2018 vyšplhala na 1101 eur a tretíkrát v histórii prekonala psychologickú hranicu tisíc eur. Informoval Štatistický úrad.
Zárobok cez tisícku už pritom štatistici evidovali. Konkrétne v poslednom kvartáli 2017 a druhom kvartáli 2018. Na konci roka však zamestnanci obvykle dostávajú odmeny či trináste platy, čo môže priemer dvihnúť aj o sto eur. Výkyvy počas roka ilustruje aj nasledujúci graf. Nižší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 3,5 percent. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 3. štvrťroku 2018 vzrástla o 1,2 percent.
Pomoc v hmotnej núdzi - zmeny
4. 3. 2019
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku, uplatnením nárokov.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Tento zákon upravuje aj právne vzťahy pri poskytovaní osobitného príspevku, jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Ostatná novela zákona bola schválená 30. 1. 2019 a nadobúda účinnosť 1. 4. 2019.
Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a sú financované zo štátneho rozpočtu.
Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytujú obecné a mestské úrady a financujú sa z rozpočtu miest a obcí. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.
K základným cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov patrí zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi (dávky, aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa) s prihliadnutím na skutočnosť, že k ich úprave resp. zvýšeniu nedošlo už niekoľko rokov a na možnosti štátneho rozpočtu.