Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Pomoc v hmotnej núdzi - zmeny
4. 3. 2019
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku, uplatnením nárokov.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Tento zákon upravuje aj právne vzťahy pri poskytovaní osobitného príspevku, jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Ostatná novela zákona bola schválená 30. 1. 2019 a nadobúda účinnosť 1. 4. 2019.
Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a sú financované zo štátneho rozpočtu.
Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytujú obecné a mestské úrady a financujú sa z rozpočtu miest a obcí. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.
K základným cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov patrí zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi (dávky, aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa) s prihliadnutím na skutočnosť, že k ich úprave resp. zvýšeniu nedošlo už niekoľko rokov a na možnosti štátneho rozpočtu.
Slovensko má jednu z najnižších minimálnych miezd v Únii
1. 3. 2019
Slováci poberajú siedmu najnižšiu minimálnu mzdu spomedzi 22 krajín Európskej únie, ktoré majú zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu. Najnižšiu minimálnu mzdu poberajú Bulhari. V januári tohto roka bola na úrovni 286 eur. V prípade, že Slovák pracuje za minimálny príjem, na výplatu dostáva od začiatku tohto roka 520 eur v hrubom.
Podľa Lenky Buchlákovej, analytičky Slovenskej sporiteľne, minimálna mzda sa na Slovensku zvyšovala v januári z pôvodných 480 na spomínaných 520 eur. Aktuálne pracujú približne štyri percentá Slovákov za tzv. 'minimálku'. Najvyššiu minimálnu mzdu dostávajú ľudia v Luxembursku, a to až vo výške 2071 eur, čo na Slovensku výrazne prevyšuje aj priemerný mesačný plat. Len 22 krajín v rámci EÚ má zavedenú minimálnu mzdu. Krajiny ako Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko ju nemajú. Minimálne mzdy sa v priemere pohybujú na východe na úrovni 600 eur až okolo 1400 eur na severozápade EÚ.
Odvodovú úľavu si slabo zarábajúci v budúcom roku možno už neuplatnia
26. 2. 2019
Rezort zdravotníctva počíta s postupným utlmovaním. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) v súčasnosti neuvažuje nad tým, že by sa od budúceho roka zvýšila odvodová odpočítateľná položka (OOP) v zdravotnom poistení pre nízkopríjmových zamestnancov. Tá v súčasnosti dosahuje 380 eur a klesá so zvyšujúcou sa hrubou mzdou zamestnanca, pričom pri hrubej mzde 570 eur sa už nedá uplatniť. "Odpočítateľná položka v zdravotnom poistení bola koncipovaná ako jednorazové opatrenie v sociálnej oblasti, v súvislosti s podporou nízkopríjmových skupín obyvateľstva a k vytvoreniu priestoru na zníženie odvodového zaťaženia týchto nízkopríjmových skupín," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
S rastom ekonomiky a s tým súvisiacim rastom miezd obyvateľstva, vrátane výrazného navyšovania minimálnej mzdy, je podľa Eliášovej postupne dopad OOP nižší a predpokladá sa postupné utlmovanie tohto nástroja. "Je možná prípadná úprava sumy, vždy v závislosti od aktuálneho vývoja ekonomiky a príjmov najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, ktorá by reagovala na prípadné aktuálne potreby, avšak o automatickom mechanizme jej zvyšovania sa vzhľadom na cieľ, pre aký bola OOP koncipovaná, neuvažuje," dodala hovorkyňa MZ. Pri minimálnej mzde 600 eur. Ak by sa minimálna mzda na rok 2020 zvýšila zo súčasných 520 eur na avizovaných 600 eur, ľudia zarábajúci minimálnu mzdu by si nemohli znížiť zdravotné odvody o odvodovú odpočítateľnú položku (OOP). Na sociálnej sieti na to vo štvrtok upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie zaviedla predchádzajúca vláda Roberta Fica od 1. januára 2015. Jej zámerom bolo znížiť odvodové zaťaženie slabo zarábajúcich zamestnancov. Ide o položku v maximálnej možnej výške 380 eur, ktorá klesá dvojnásobne rýchlo, ako rastie hrubá mzda zamestnanca nad sumu 380 eur. V súčasnosti sa uplatňuje na vymeriavací základ zamestnanca pri hrubej mzde do výšky 570 eur. Pri hrubej mzde nad 570 eur je táto položka nulová.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Daniari už stihli rozdať dvetisíc benefitov
25. 2. 2019
Firma Strojostav CM z Nového Mesta nad Váhom je jedna z tých, ktoré Finančná správa vyhodnotila ako daňovo spoľahlivé a dostali sa tak na špeciálny zoznam, vďaka ktorému majú nárok na rôzne výhody. „Nevyužili sme zatiaľ žiadny benefit. Iba koncom roka sme dostali ten list. Máme filozofiu platiť načas, takže je to pre nás nejaký štandard,“ skonštatoval generálny riaditeľ firmy Boris Paulen. Iní však už výhody využili a daniari za január rozdali približne dvetisíc benefitov.
Tým najčastejším bolo vydanie potvrdenia o stave osobného účtu do 15 dní. To iba za január využilo viac ako tisíc subjektov. Normálna lehota na vydanie potvrdenia je 30 dní, daňovo spoľahlivé firmy si ho tak vybavia o polovicu rýchlejšie. Podľa slov riaditeľky odboru metodiky Finančnej správy Marcely Hricovej sa podnikatelia najviac tešili na možnosť dohody v súvislosti s daňovými kontrolami. Podniky, ktoré sa totiž na zoznam dostali, majú možnosť dohodnúť sa na mieste výkonu kontroly, ale aj na dni miestneho zisťovania či ústneho pojednávania.