Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
13. dôchodok
29. 2. 2020
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol schválený, čaká už len na podpis prezidentky SR.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dlhodobo deklarovalo zámer postupnej transformácie vianočného príspevku na 13. dôchodok. V súlade s touto ambíciou sa navrhol zrušiť vianočný príspevok a zadefinovala sa nová dôchodková dávka – 13. dôchodok.
Nárok na 13. dôchodok budú mať v zásade všetci poberatelia dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na výšku dôchodku.
Suma 13. dôchodku sa navrhuje vo výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. To znamená, že napr. poberateľovi sólo starobného dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku. V prípade, ak bude mať poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok, vyplatí sa len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia.
Financovanie 13. dôchodku bude s výnimkou sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti financované zo základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia.
Nižšiu DPH na potraviny si Slováci veľmi nevšimli
26. 2. 2020
Pokles sadzby z 20 na 10 percent stlačil ceny len nepatrne nižšie.
Jablká, zemiaky či bryndza. Aj na tieto potraviny platí od nového roka znížená sadzba dane z pridanej hodnoty. Na cenovky v obchodoch však malo opatrenie zatiaľ nepatrný vplyv. HN sa pozreli na 20 vybraných potravín s nižšou sadzbou a zistili, že ceny 12 z nich v januári tohto roku medziročne klesli, no osem z nich - aj napriek zníženej dépéháčke - zdraželo. „Spotrebiteľ v médiách vníma, že sa znižuje DPH.
Čaká nás najpomalší rast platov za sedem rokov
21. 2. 2020
Keď sa v roku 2009 začala ekonomická kríza naplno prelievať na Slovensko, veľmi skoro ju pocítili aj bežní ľudia. Časť zamestnancov prišla o prácu. A mnohí z tých, ktorí si džob udržali, začali chudobnieť.
Priemerné mzdy síce rástli, no ceny v obchodoch stúpali rýchlejšie. Životná úroveň Slovákov tak klesala. Dnes v rovnakej situácii nie sme, no v niektorých sektoroch sa k nej blížime. Priemyselníkom aj stavbárom stúpnu v tomto roku reálne mzdy, teda platy očistené o infláciu, zhruba o percento, očakávajú analytici Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií. Celkovo reálne zárobky porastú o 2,2 percenta. A to je najpomalšie tempo za posledných sedem rokov, teda od času, keď sa ekonomika spamätala z krízy.
Dane z bytov sa rekordne zvýšili
19. 2. 2020
Dlhé roky starostovia slovenských miest a obcí dvíhali dane len veľmi opatrne. Zmenilo sa to až vlani, keď desiatky samospráv oznámili zvyšovanie viacerých miestnych daní – najčastejšie sa pritom skloňovali tie z nehnuteľností.
Dnes je jasné, ktoré mestá zaťažia obyvateľov viac. Sadzby zmenilo 48 zo 71 miest po celom Slovensku a v priemere ich zdvihli o viac ako tretinu, prepočítal Inštitút finančnej politiky. Ide pritom o historicky najväčší skokový nárast daní z nehnuteľností. Najviac si pritom priplatia obyvatelia Košíc, Trnavy a Banskej Bystrice.