Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
V hre je dotácia pre investíciu, ktorá má zamestnať stovky ľudí
27. 1. 2020
Sto miliónov eur. Toľko bude stáť prvá fáza slovenského vývoja, výskumu a aj pilotnej výroby batérií určených primárne pre autopriemysel. Na investíciu, ktorá má v budúcnosti zamestnať stovky až tisícky ľudí, sa poskladajú investori, banky a najnovšie aj štát formou dotácie.
Prvý slovenský výrobca batérií Inobat totiž rokuje s vládou o štátnej pomoci. Výška dotácie je aktuálne predmetom rokovaní a presná suma zatiaľ nie je známa. „Prostriedky by boli prioritne použité na financovanie odborných kapacít a technologického transferu pre začatie činnosti R&D centra,“ potvrdil pre HN spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ Inobat Marián Boček, podľa ktorého investícia prinesie zvýšenie európskej konkurencieschopnosti na batériovom trhu, ktorý je pod silným tlakom ázijských producentov.
Ostatná novela ZDP
24. 1. 2020
Cieľom ostatnej novely zákona o dani z príjmov je podpora mobility pracovnej sily a stimulácia nového zdroja, z ktorého môže byť financovaná bytová výstavba, t.j. zo zdrojov podnikateľského prostredia.
Novela zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Novela zákona nemá žiadne, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Dôchodok v sociálnom poistení
22. 1. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa predkladá s cieľom spravodlivejšie vypočítavať dôchodky ľuďom, ktorí sú alebo boli sporiteľmi v II. pilieri.
Kvôli nesprávne nastavenému vzorcu sa im totiž priznávali nižšie dôchodky, ako by im mali patriť. Sporiteľ, ktorý zarábal počas kariéry priemernú mzdu a odpracoval 42 rokov, je tak pri výpočte dôchodku ukrátený o približne 13 eur mesačne, teda viac ako 150 eur ročne.
Spôsobené je to tým, že pri výpočte dôchodku sa nezohľadňovali odvody do rezervného fondu solidarity (RFS), ktoré v praxi slúžili na vykrytie deficitu základného fondu starobného poistenia (teda predovšetkým na výplatu starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov). Vzhľadom na uvedené sa upravila výška tohto krátenia a zohľadňuje sa pri určení starobného dôchodku pre poistenca, ktorý je alebo bol sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z., celé poistné zaplatené do RFS.
V záujme zabezpečenia jednotnej právnej úpravy sa zmeny týkajú v rovnakom rozsahu aj poistencov štátu a SZČO, a to bez ohľadu na odlišnú percentuálnu sadzbu poistného, ktoré do RFS platia (2 % štát za poistencov štátu), resp. platili (v prípade SZČO v období od 1. apríla 2009 do 31. decembra 2010 v záujme zmiernenia dopadov finančnej a hospodárskej krízy), a to predovšetkým s prihliadnutím na dôvody, ktoré výšku tejto sadzby ovplyvnili.
Náhradné výživné – novela zákona
20. 1. 2020
Cieľom novely zákona o náhradnom výživnom je podpora rodín s deťmi, kde si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom.
Zvýšením príjmovej hranice na 3,3 násobku súm životného minima bude možné náhradné výživné poskytovať väčšiemu okruhu osôb. Zvýšením maximálnej poskytovanej sumy náhradného výživného na 3,7 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa sa pomôže najmä rodinám, kde bola vyživovacia povinnosť súdom určená vo vyššej sume ako je súčasný 1,2 násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Dosiahne sa tak zlepšenie finančnej situácie rodín, kde jeden z rodičov zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť.
Zmenou príjmovej hranice na 3,3 násobku súm životného minima sa táto príjmová hranica u jedného rodiča s jedným dieťaťom priblíži k priemernej mzde v národnom hospodárstve a náhradné výživné sa ako štátna sociálna dávka stane dostupnejšie.