Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu
23. 9. 2020
Hlavným cieľom novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je transpozícia smernice o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice, ktorá sleduje ochranu finančného systému a posilnenie mechanizmu zavedeného na predchádzanie legalizácii príjmu z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v rámci Európskej únie.
Zákon reviduje existujúce pravidlá zamerané na predchádzanie legalizácii a financovaniu terorizmu a jeho cieľom je vo všeobecnosti zlepšiť prístupnosť k registru konečných užívateľov výhod prijať prísnejšie opatrenia na zníženie rizík legalizácie a financovania terorizmu spojených s anonymnými predplatenými nástrojmi, monitorovať neobvyklé obchodné operácie vykonávané prostredníctvom virtuálnej meny a sprecizovať postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene informácií s príslušnými orgánmi členských štátov potrebných pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie a financovania terorizmu.
S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú virtuálne meny, ustanovuje sa medzi povinné osoby zaradiť subjekty poskytujúce služby spojené s virtuálnymi menami, pričom podmienkou poskytovania uvedených služieb bude získanie živnostenského oprávnenia. Z dôvodov právnej istoty sa doplnili definície virtuálnej meny, poskytovateľa služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny. Právna úprava si v tejto súvislosti vyžiadala aj zmenu zákonov uvedených v ďalších článkoch zákona.
Rozširuje sa okruh politicky exponovaných osôb o osoby s celoštátnym alebo regionálnym významom, na základe čoho sa medzi politicky exponované osoby budú zaraďovať napr. predstavitelia územnej samosprávy, resp. funkcionári prokuratúry. Pre zjednodušenie procesu identifikácie politicky exponovaných osôb sa tiež zavádza povinnosť vytvoriť a viesť oficiálny zoznam významných verejných funkcií v podmienkach Slovenskej republiky, ktorý bude verejne dostupný na webovej stránke finančnej spravodajskej jednotky.
Vzhľadom na identifikované nízke riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu sa doplnili možnosti zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi za splnenia ustanovených podmienok pri dlhodobom investičnom sporení a pri poskytovaní platobnej iniciačnej služby, pri ktorej už bola vykonaná identifikácia klienta.
Zákon spresňuje prístup do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (tzv. register konečných užívateľov výhod), pričom údaje o konečnom užívateľovi výhod budú verejne prístupné. Takisto sa ustanovuje povinnosť povinných osôb a príslušných orgánov ohlasovať zdrojovým registrom všetky nezrovnalosti, ktoré zistia medzi informáciami o vlastníckych právach dostupných v tomto registri a informáciami o vlastníckych právach, ktoré budú mať k dispozícii.
Precizuje sa tiež spôsob a postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene informácií s príslušnými orgánmi v rámci medzinárodnej spolupráce, upravuje sa situácia, kedy má povinná osoba pobočku na území tretieho štátu ktorého právne predpisy nedovoľujú vykonávanie rovnocenných opatrení, explicitne sa zavádza povinnosť poskytovať výsledky národného hodnotenia rizík Európskej komisii, európskym orgánom dohľadu, resp. ostatným členským štátom a povinným osobám.
S cieľom obsahovo a systematicky previazať zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a zákon o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) sa explicitne ustanovuje prelomenie mlčanlivosti notárov na účely predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu aj v Notárskom poriadku.
Zmeny v sociálnom poistení
23. 9. 2020
Z dôvodu potreby operatívnej úpravy podmienok nároku na pandemické ošetrovné sa ustanovilo, aby zákon, ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení schválený 17. 9. 2020, nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia.
Návrh vládnej novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov reflektuje potrebu jednoznačného ustanovenia podmienok nároku na pandemické ošetrovné v školskom roku 2020/2021.
V súlade s vyššie uvedeným sa ustanovilo, že v čase riadne prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu, t.j. neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení, pandemické ošetrovné nepatrí v prípadoch, kedy by zákonný zástupca dieťaťa neprejavil záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese v predškolskom zariadení alebo v škole z dôvodu obavy o jeho zdravie, resp. v prípade, ak dieťa nie je možné do predškolského zariadenia alebo školy umiestniť z kapacitných dôvodov (takáto možnosť aktuálne neexistovala).
V zmysle tohto zákona má mať zákonný zástupca aj naďalej nárok na pandemické ošetrovné v prípadoch, kedy počas trvania krízovej situácie budú predškolské zariadenia, školy alebo ich časti (napr. konkrétne triedy) uzatvorené na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Za účelom zníženia administratívnej záťaže sa tiež zmenil systém overovania podmienok nároku na pandemické ošetrovné, a to tak, že príslušný okresný úrad bude poskytovať informácie Sociálnej poisťovni len o deťoch, ktoré sa nezúčastňujú výchovno-vzdelávacieho procesu.
Zmeniť sa musia dane aj dôchodky
21. 9. 2020
Naša ekonomika dostane najbližších sedem rokov z rozpočtu, eurofondov a ďalších finančných nástrojov viac ako 40 miliárd eur, ktorých využitie je podmienené zavádzaním reforiem.
Pomocnú ruku našej ekonomike by mohla v prípade prehlbujúcich sa problémov podať aj Národná banka Slovenska. „Premýšľame nad úľavami obmedzujúcich podmienok na to, aby mohli banky vôbec úverovať. Nechcem predbiehať, no ešte v septembri budú na stole opatrenia, ktoré by mohli situáciu trochu zlepšiť,“ uviedol počas HN konferencie Finančné riadenie podnikov viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor s tým, že posledné slovo bude mať Banková rada NBS. Tá podmienky poskytovania úverov sprísnila v novembri. Napríklad žiadatelia o akýkoľvek nový úver musia mať od januára podiel celkových splátok k príjmu menší ako 60 percent.
Veřejné finance se letos propadnou do schodku 6,4 procent HDP
16. 9. 2020
Veřejné finance letos skončí ve schodku 6,4 procenta hrubého domácího produktu (HDP), odhaduje v makroekonomické prognóze ministerstvo financí. Celkový veřejný dluh by pak měl stoupnout na 39,4 procenta HDP. Důvodem je propad daňových příjmů, nárůst výdajů rozpočtu kvůli zmírnění dopadů šíření koronaviru a s tím spojený vyšší schodek státního rozpočtu, uvedl úřad.
Loni veřejné finance skončily v přebytku 0,3 procenta HDP a celkový veřejný dluh činil 30,2 procenta HDP. Podle pravidel EU by se neměly dostat veřejné finance do deficitu většího než tři procenta HDP a dluh by neměl přesáhnout 60 procent HDP. Kvůli dopadům šíření koronaviru na příjmy státu ministerstvo financí letos prosadilo vedle navýšení schodku rozpočtu ze 40 na 500 miliard korun také novelu zákona o rozpočtové odpovědnosti. Podle ní je pro příští rok možné zvýšit strukturální deficit na čtyři procenta hrubého domácího produktu (HDP). To je deficit veřejných financí očištěný o vliv hospodářského cyklu. Změnu kritizovala Národní rozpočtová rada.