Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Veřejné finance se letos propadnou do schodku 6,4 procent HDP
16. 9. 2020
Veřejné finance letos skončí ve schodku 6,4 procenta hrubého domácího produktu (HDP), odhaduje v makroekonomické prognóze ministerstvo financí. Celkový veřejný dluh by pak měl stoupnout na 39,4 procenta HDP. Důvodem je propad daňových příjmů, nárůst výdajů rozpočtu kvůli zmírnění dopadů šíření koronaviru a s tím spojený vyšší schodek státního rozpočtu, uvedl úřad.
Loni veřejné finance skončily v přebytku 0,3 procenta HDP a celkový veřejný dluh činil 30,2 procenta HDP. Podle pravidel EU by se neměly dostat veřejné finance do deficitu většího než tři procenta HDP a dluh by neměl přesáhnout 60 procent HDP. Kvůli dopadům šíření koronaviru na příjmy státu ministerstvo financí letos prosadilo vedle navýšení schodku rozpočtu ze 40 na 500 miliard korun také novelu zákona o rozpočtové odpovědnosti. Podle ní je pro příští rok možné zvýšit strukturální deficit na čtyři procenta hrubého domácího produktu (HDP). To je deficit veřejných financí očištěný o vliv hospodářského cyklu. Změnu kritizovala Národní rozpočtová rada.
Po ôsmich rokoch končí škaredý odvod
14. 9. 2020
Od 1. januára budúceho roka má na Slovensku dôjsť k úplnému zrušeniu osobitného odvodu bánk. Počíta s tým návrh zákona, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo ministerstvo financií.
Návrh nadväzuje na podpísanie memoranda o spolupráci medzi vládou a Slovenskou bankovou asociáciou, ku ktorému došlo ešte v júni tohto roka. Zákon o osobitnom odvode nadobudol účinnosť 1. januára v roku 2012. Jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie.
Priemerná nominálna mzda klesla, prvýkrát v histórii Slovenska
7. 9. 2020
V 2. štvrťroku tohto roka priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve na Slovensku dosiahla 1088 eur. Medziročne sa znížila o 1,2 percenta a prvýkrát klesla v období samostatnej Slovenskej republiky. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom.
Po zohľadnení miery inflácie pokles reálnej mzdy dosiahol tri percentá. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1. štvrťroku 2020 klesla o 4,9 percenta.
Celkovo v 1. polroku tohto roka dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 1087 eur.
Medziročne sa zvýšila o 2,4 percenta, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o šesť percentuálnych bodov. Reálna mzda vzrástla o 0,1 percenta.
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví finančné a poisťovacie činnosti (2054 eur), informácie a komunikácia (1918 eur) a v oblasti dodávky elektriny, plynu a pary (1864 eur).
"V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za celé hospodárstvo SR," upozornili štatistici. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (550 eur), ostatných činnostiach (677 eur) a v stavebníctve (732 eur).
Uplatňovanie výdavkov na PHL po novele ZDP
31. 8. 2020
Výdavky na pohonné látky patria k uplatňovaným daňovým výdavkom takmer u každého podnikateľa, z dôvodu, že motorové vozidlá sú často využívaným hmotným majetkom podnikateľmi pri podnikaní.
V rámci opatrení tzv. „podnikateľského kilečka“ sa zákonom č. 198/2020 Z. z. v čl. XII s účinnosťou od 21. júla 2020 mení a dopĺňa aj §19 ods. 2 písm. l) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o dani z príjmov), ktorý upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie výdavkov (nákladov) na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov daňovníka, ktorý je fyzickou osobou [s výnimkou špecifických prípadov ustanovených pre fyzické osoby v § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov ] alebo právnickou osobou. Zákon o dani z príjmov umožňuje zahŕňať výdavky na pohonné látky do daňových výdavkov viacerými spôsobmi.