Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Účtovanie nároku na tantiémy a zdaňovanie tantiém
9. 3. 2023
Záväzok vyplývajúci z rozhodnutia o výplate tantiém členom štatutárnych orgánov sa účtuje v závislosti od postavenia člena štatutárneho orgánu k akciovej spoločnosti.
Účtovanie nároku na tantiémy v prípade, že člen štatutárneho orgánu nie je akcionárom a. s. a nie je ani zamestnancom a. s. (napr. zástupca rozhodujúcej financujúcej banky v dozornej rade).
Podiely na zisku vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti vytvoreného v roku 2022 fyzickým osobám členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti podliehajú zdaneniu vo výške 7 %. Z podielov na zisku sa platia dane aj v prípade, ak ich vypláca zahraničná spoločnosť. Podiely vyplácané právnickým osobám sa zdaňujú iba v prípade, ak sú vyplácané slovenskou právnickou osobou do zahraničia daňovníkovi z nezmluvného štátu, dividendu zdaní zrážkou v sadzbe 35 %. Uvedené pravidlo platí aj naopak – ak slovenská právnická osoba (rezident SR) nadobudne dividendu zo zahraničia od daňovníka z nezmluvného štátu, dividendu zdaní zrážkou v sadzbe 35 %.
Uvedené príjmy nepodliehajú odvodovej povinnosti z hľadiska odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Príjmy členov štatutárnych orgánov vyplácané z rozdelenia zisku po zdanení a nie sú pre akciovú spoločnosť daňovým výdavkom v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) ZDP.
K
Zdaňovanie dividend – podielov na zisku akcionárov akciových spoločností
7. 3. 2023
Dividendy vyplácané z vytvoreného zisku za rok 2022 fyzickým osobám rezidentom SR a taktiež nerezidentom SR, ktoré sa podieľajú na základnom imaní aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti, sú predmetom dane z príjmov vo výške 7 %.
Dividendy vyplácané daňovníkovi nezmluvného štátu sa zdaňujú sadzbou dane 35 %. Uvedené príjmy nepodliehajú odvodovej povinnosti z hľadiska odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Pre akciovú spoločnosť nie sú vyplácané podiely na zisku – dividendy daňovým nákladom. Vyplýva to z § 21 ods. 1 písm. d) ZDP.
K
Zdaňovanie podielov na zisku spoločníkov s.r.o.
6. 3. 2023
Podiely na zisku za rok 2022 vyplácané spoločnosťou s r. o. spoločníkom fyzickým osobám rezidentom SR a aj nerezidentom SR sú predmetom dane z príjmu, zdaňujú sa sadzbou dane vo výške 7 %.
Podiely na zisku vyplácané daňovníkovi nezmluvného štátu sa zdaňujú sadzbou dane 35 %. Podiely na zisku vyplácané právnickým osobám sa zdaňujú iba v prípade, ak sú vyplácané slovenskou právnickou osobou do zahraničia daňovníkovi z nezmluvného štátu, podiel na zisku sa zdaní sadzbou dane 35 %.
Uvedené pravidlo platí aj naopak – ak slovenská právnická osoba (rezident SR) nadobudne podiel na zisku zo zahraničia od daňovníka z nezmluvného štátu, tento zdaní zrážkou v sadzbe 35 %.
Uvedené príjmy nepodliehajú odvodovej povinnosti z hľadiska odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Príjmy členov štatutárnych orgánov vyplácané z rozdelenia zisku po zdanení a nie sú pre spoločnosť s r. o. daňovým nákladom v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) ZDP.
K
Môžete darovať dve percentá daní na ľubovoľný projekt. Ako treba postupovať?
28. 2. 2023
Dve percentá z dane z príjmu sú určené občianskym združeniam alebo organizačným jednotkám združení, nadáciám, neinvestičným fondom, neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby, účelovým zariadeniam cirkví a náboženským spoločnostiam či organizáciám s medzinárodným prvkom.
Prijímateľmi teda nemôžu byť politické strany, spoločenstvá vlastníkov bytov, pozemkové spoločenstvá alebo ani záujmové združenia právnických osôb. Darovať časť zo svojich daní mohla fyzická osoba, ktorá požiadala zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, fyzická, ktorá si bude podávať daňové priznanie po „vlastnej linke“, ale aj právnická osoba, teda podnikateľ...
B