Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
13. dôchodok
29. 2. 2020
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol schválený, čaká už len na podpis prezidentky SR.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dlhodobo deklarovalo zámer postupnej transformácie vianočného príspevku na 13. dôchodok. V súlade s touto ambíciou sa navrhol zrušiť vianočný príspevok a zadefinovala sa nová dôchodková dávka – 13. dôchodok.
Nárok na 13. dôchodok budú mať v zásade všetci poberatelia dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na výšku dôchodku.
Suma 13. dôchodku sa navrhuje vo výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. To znamená, že napr. poberateľovi sólo starobného dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku. V prípade, ak bude mať poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok, vyplatí sa len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia.
Financovanie 13. dôchodku bude s výnimkou sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti financované zo základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia.
Nižšiu DPH na potraviny si Slováci veľmi nevšimli
26. 2. 2020
Pokles sadzby z 20 na 10 percent stlačil ceny len nepatrne nižšie.
Jablká, zemiaky či bryndza. Aj na tieto potraviny platí od nového roka znížená sadzba dane z pridanej hodnoty. Na cenovky v obchodoch však malo opatrenie zatiaľ nepatrný vplyv. HN sa pozreli na 20 vybraných potravín s nižšou sadzbou a zistili, že ceny 12 z nich v januári tohto roku medziročne klesli, no osem z nich - aj napriek zníženej dépéháčke - zdraželo. „Spotrebiteľ v médiách vníma, že sa znižuje DPH.
Čaká nás najpomalší rast platov za sedem rokov
21. 2. 2020
Keď sa v roku 2009 začala ekonomická kríza naplno prelievať na Slovensko, veľmi skoro ju pocítili aj bežní ľudia. Časť zamestnancov prišla o prácu. A mnohí z tých, ktorí si džob udržali, začali chudobnieť.
Priemerné mzdy síce rástli, no ceny v obchodoch stúpali rýchlejšie. Životná úroveň Slovákov tak klesala. Dnes v rovnakej situácii nie sme, no v niektorých sektoroch sa k nej blížime. Priemyselníkom aj stavbárom stúpnu v tomto roku reálne mzdy, teda platy očistené o infláciu, zhruba o percento, očakávajú analytici Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií. Celkovo reálne zárobky porastú o 2,2 percenta. A to je najpomalšie tempo za posledných sedem rokov, teda od času, keď sa ekonomika spamätala z krízy.
Dane z bytov sa rekordne zvýšili
19. 2. 2020
Dlhé roky starostovia slovenských miest a obcí dvíhali dane len veľmi opatrne. Zmenilo sa to až vlani, keď desiatky samospráv oznámili zvyšovanie viacerých miestnych daní – najčastejšie sa pritom skloňovali tie z nehnuteľností.
Dnes je jasné, ktoré mestá zaťažia obyvateľov viac. Sadzby zmenilo 48 zo 71 miest po celom Slovensku a v priemere ich zdvihli o viac ako tretinu, prepočítal Inštitút finančnej politiky. Ide pritom o historicky najväčší skokový nárast daní z nehnuteľností. Najviac si pritom priplatia obyvatelia Košíc, Trnavy a Banskej Bystrice.