Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
láda bude dnes riešiť 13. dôchodok a diaľničné známky
12. 2. 2020
Zdvojnásobenie prídavkov na deti, zavedenie 13. dôchodku, či zrušenie diaľničných známok pre fyzické a právnické osoby s vozidlom do 3,5 tony. Týmito návrhmi by sa v stredu mala zaoberať vláda Petra Pellegriniho.
Prvé dve opatrenia avizoval ešte v utorok (11. 2.) premiér, zmeny pri diaľničných známkach sú podmienkou SNS na zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej sa má o týchto opatreniach rozhodnúť v skrátenom legislatívnom konaní. Pellegrini vysvetlil náhle rozhodnutie, aby vláda a parlament tieto opatrenia prerokovali tým, že Smer-SD chce predísť situácii, aby po februárových voľbách, v prípade víťazstva strán terajšej opozície, nevznikla situácia, že sociálne opatrenia a ďalší progres opatrení v prospech seniorov či mladých rodín zastaví "nemohúcnosť opozície sa na hocičom dohodnúť".
Prídavok na deti by sa mal od začiatku budúceho roka zvýšiť z 24,90 eura na 50 eur. Smer-SD predstavil návrh 13. dôchodku už začiatkom februára. Dôchodcovia by ho mali dostať ku koncu tohto roka. Jeho výška má byť pre jednotlivých poberateľov vo výške priemerných jednotlivých dôchodkov, teda mal by dosiahnuť 460 eur, predčasní dôchodcovia by mali dostať 433 eur. Sirotské dôchodky sú v priemernej výške 138 eur, priemerný dôchodok vdov je 263 eur, vdovcov 208 eur. V prípade 100 percentného zdravotného postihnutia invalidov je priemerný dôchodok 379 eur, do 70 percentného postihnutia je táto suma na úrovni 209 eur.
Nemocnice si vypýtali peniaze na zvyšovanie platov
6. 2. 2020
Lekári a zdravotné sestry si od januára tohto roka našli na výplatnej páske o desiatky až stovky eur navyše. Len základný plat im stúpol zhruba o 6,2 percenta. Kým pre zdravotníkov je to plus, ich zamestnávatelia majú diery v rozpočtoch. Na to, aby nemocnice na Slovensku dokázali pokryť nárast miezd, potrebujú dodatočných 144 miliónov eur.
Ako prvé dostali prísľub dofinancovania súkromné zariadenia združené v Asociácii nemocníc Slovenska. S ministerstvom zdravotníctva a poisťovňami si teraz vyrokovali 56 miliónov eur. Zvyšok balíka, ktorý pôjde z rezervy štátu, pripadne univerzitným a fakultným nemocniciam. Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová potvrdila, že vyrokované peniaze sú kryté rozpočtom na tento rok. „Je zároveň na manažmentoch nemocníc, aby s verejnými peniazmi zodpovedne hospodárili,“ dodala Eliášová.
Štátny fond rozvoja bývania
5. 2. 2020
Novela zákona reaguje na skúsenosti s poskytovaním podpory na obstaranie bývania podľa zákona č. 150/2013 Z. z., najmä na skúsenosti a podnety z praxe v reakcii na zmeny zákona.
Cieľom novely zákona je rozšíriť okruh osôb, ktoré môžu požiadať o podporu na obstaranie bývania, a to predovšetkým s ohľadom na mladomanželov a mladé rodiny.
Podľa predchádzajúceho znenia zákona sa za špecifický druh žiadateľa o poskytnutie podpory so zvýhodnenými podmienkami považovali mladomanželia, ktorými boli manželia do 35 rokov, ak uzavreli manželstvo najviac 12 mesiacov, teda 1 rok pred podaním žiadosti. Novelou zákona sa táto skupina rozširuje na manželov do 35 rokov, ktorí uzavreli manželstvo aj skôr, najviac však 36 mesiacov (teda 3 roky) pred podaním žiadosti.
Zmena Trestného zákona po zmene náhradného výživného
3. 2. 2020
Skrátením podmienky trvania exekučného konania na vymoženie pohľadávky na výživnom z troch mesiacov na dva mesiace od podania návrhu na vykonanie exekúcie sa zabezpečí včasnejšie poskytnutie náhradného výživného, ktoré bude riešiť aktuálnu potrebu finančných prostriedkov na dieťa.
V tejto súvislosti sa vstupuje aj do Trestného zákona, kde sa sprísňuje skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy. Cieľom novela zákona je taktiež zmena v povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné v prípade vymoženia výživného prostredníctvom exekútora. Predtým mala túto povinnosť oprávnená osoba. Novelou zákona sa oprávnená osoba v prípade vymoženia výživného exekútorom od tejto povinnosti odbremenila. Vrátenie preddavkovo poskytnutého náhradného výživného už vykonáva priamo exekútor z vymoženej sumy výživného na základe informácií, ktoré si budú zo zákona príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a exekútor vymieňať. Povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou však zostala nedotknutá v prípade, že povinný uhradí výživné priamo oprávnenej osobe.