Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Hodnota gastrolístkov sa zvýši
19. 2. 2009
Dnes má najnižší gastrolístok hodnotu 2,48 eura. Po novom by to bolo 2,70 eura. Ministerstvo práce navrhuje opäť zvýšiť stravné. Práve to sa môže premietnuť do hodnoty gastrolístka.
Ministerstvo
odhaduje len mierne zvýšenie firemných nákladov. Podľa zisťovania za minulý
rok, ktoré zahrnulo 260 tisíc zamestnancov, je priemerná cena gastrolístka 2,74
eura. Vyplýva z toho, že zamestnávatelia už v roku 2008 poskytovali vyššiu cenu
stravovacej poukážky, ako bude jej nové minimum.
Ministerstvo
pri svojom návrhu postupuje na základe novely zákona o cestovných náhradách.
Návrh opatrenia sa do 24. februára pripomienkuje. V Zbierke zákonov by malo byť
uverejnené v marci. Vyššie stravné by mohlo zamestnancom platiť od 1. apríla.
Odchodné a odstupné
18. 2. 2009
Prípady, kedy vzniká nárok na odstupné a kedy na odchodné ustanovuje Zákonník práce. Nároky na odchodné a odstupné sa navzájom nevylučujú.
Mnohí zamestnávatelia vnímajú ako menšie zlo pri znižovaní stavov, ak
prepustia seniora v preddôchodkovom či dôchodkovom veku. Zamestnancovi, ktorý
ide z práce rovno na predčasný starobný alebo starobný dôchodok, alebo na
invalidný dôchodok, vzniká nárok na odchodné.
Odchodné
Odchodné má slúžiť ako odmena pri odchode do dôchodku. Každý, kto splní
zákonné podmienky, ho môže dostať len raz a to pri odchode do dôchodku. Povinný
vyplatiť ho je ten zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval, keď požiadal
o dôchodok, alebo ten, u ktorého zamestnanec skončil pracovný pomer, ak
bezprostredne po skončení pracovného pomeru o priznanie dôchodku požiadal a
priznali mu ho.
Zamestnanec môže o vyplatenie odchodného požiadať svojho posledného
zamestnávateľa písomnou výzvou s odkazom na ustanovenie § 76 ods. 6 Zákonníka
práce. Zamestnávateľ je povinný odchodné zamestnancovi vyplatiť bez ohľadu na
to, ako dlho u neho budúci penzista pracoval.
Odstupné
Odstupné môže zamestnanec dostať viackrát. Vypláca sa tým zamestnancom, s
ktorými zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer v zákonom stanovených prípadoch.
Sem patria aj prípady, keď zamestnanec dostane výpoveď z organizačných dôvodov
(stane sa nadbytočným z dôvodu zníženia stavu zamestnancov).
Vyššie výplaty a odpisy, rýchlejšie vracanie DPH
18. 2. 2009
Novely daňových zákonov, ktoré obsahoval tretí balíček vlády a poslanci ho schválili, sa premietnu aj v tom, že na výplatnej páske zamestnancov pribudne takmer desať eur a podnikateľom sa rýchlejšie vrátia preplatky na DPH. Ale obsahujú aj ďalšie zmeny.
Slováci s trvalým pobytom na Slovensku,
zarábajúci v zahraničí, nebudú musieť doma doplatiť daň z príjmov.
Malý podnikateľ s obratom do 170–tisíc eur
(zhruba 5,1 milióna korún) nebude musieť
viesť účtovníctvo, len tzv. zjednodušenú daňovú evidenciu.
Pri nákupe si podnikatelia budú môcť
jednorazovo odpísať hmotný majetok za 1
700 eur, vstupná cena nehmotného
majetku sa zvyšuje na 2 400 eur.
Od marca sa zvýši zamestnanecká prémia.
Drobní podnikatelia nemusia viesť knihu jázd.
Zaviedla sa možnosť dodatočného paušálneho uplatňovania nákladov pohonných
látok v danom roku vo výške 80 percent.
Opozičné návrhy na zníženie priamych daní z 19
na 16 percent a zavedenie odpočítateľnej položky vymeriavacích základov, z
ktorých sa platia odvody, neprešli. Opozícia chce zvolať mimoriadnu schôdzu.
(Zdroj: HNONLINE, PRAVDA)
Návrh na neskoršie podanie daňových priznaní nebol schválený
18. 2. 2009
Vládou navrhované neskoršie podanie daňového priznania, ktoré malo živnostníkom či firmám umožniť neskôr zaplatiť prípadné nedoplatky na dani, poslanci neschválili.
Hrozilo totiž, že niektorí podnikatelia by pri dlhšej lehote platili vyššie preddavky na dani, ktoré by nezodpovedali ich skutočným príjmom za minulý rok.