Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Reálne mzdy by klesať nemali
25. 2. 2009
Aj napriek tomu, že Slovensko zasiahla vlna globálnych ekonomických problémov, reálne mzdy by klesať nemali. Skutočnosť, že reakcia miezd na pokles výroby je pomalšia ako sa očakávalo, ukázali čerstvé údaje za december. Medziročný rast sa opäť zanedbateľne zvýšil.
Predpovedať, čo sa bude diať so mzdami v tomto roku, je ťažšie ako bývalo v
minulosti. Platí to o Slovensku aj o zahraničí. Na rozdiel od minulých rokov,
keď platy určovala ziskovosť, produktivita a trh práce, teraz vstupujú do hry
ďalšie faktory. Napríklad príkazy z materských firiem, potreba vytvárania zásob
pre zníženú ochotu bánk pri financovaní biznisu či jednoduchá opatrnosť.
Personálne náklady sú oblasť, kde firmy hľadajú rezervy na prvom mieste.
Prvá vec, ktorú začali firmy škrtať, sú benefity pre zamestnancov. Po rokoch
zvyšovania počtu zamestnancov, ktorí majú nárok na rozličné prilepšenia, začali
sa počty týchto zamestnancov znižovať. Najväčší bol pokles zamestnancov, ktorí
dostávali ako benefit príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie. Obľúbenou položkou znižovania výdavkov sú aj
výdavky na školenia a vzdelávanie, príspevky na kultúru či nápoje na
pracovisku.
To, že rast miezd za december a január bude pokračovať, zatiaľ naznačuje
medziročné porovnanie dát respondentov, ktorým sa sleduje vývoj v oblasti
miezd. Podľa týchto údajov sa priemerný
hrubý mesačný plat na Slovensku v tomto období zvýšil o šesť percent. V
porovnaní s Českou republikou je tento nárast nižší, tam podľa prieskumu mzdy
rástli o osem percent.
Opozícia radí dane znížiť, koalícia to odmieta
25. 2. 2009
Výška daní a odvodov je aj naďalej predmetom sporu medzi opozičnými a koaličnými politikmi.
Opozícia tvrdí, že výpadok z daní by vláda dokázala ušetriť, ak sa začne
správať efektívne. Koalícia sa naopak domnieva, že zníženie príjmov štátu by
spôsobilo problémy v zdravotníctve, školstve, sociálnej starostlivosti i v
ďalších oblastiach odkázaných na prerozdeľovanie daní.
Predmetom sporu je aj druhý dôchodkový pilier.
Koalícia argumentuje, že štát nemá dosť peňazí ani na to, aby vykryl deficit,
ktorý vznikol jeho zriadením. V súčasnosti sa preto rokuje o znížení odvodov do
druhého piliera. Opozícia namieta, že pôjde o krádež peňazí sporiteľov.
Banky už zaznamenali znížený záujem o výmenu mincí
25. 2. 2009
Niektoré zo slovenských bánk už zaznamenali pokles objemu eurových mincí, ktoré si majú klienti záujem vymeniť, resp. vložiť na účet. Ide hlavne o menších vkladateľov, ktorí pravdepodobne čakajú na účinnosť novely zákona o bankách.
Novela upravuje bezpoplatkové
prijímanie bankoviek a mincí a po podpise prezidenta by mala platiť od začiatku
marca. V porovnaní s januárom sa
celoplošne znížili hotovostné vklady v minciach približne o jednu tretinu.
Národná banka Slovenska pripúšťa, že bezplatný vklad bankoviek a mincí, pre ňu
môže znamenať aj zvýšený prísun hotovosti od bánk.
Banky však upozorňujú na skutočnosť, že
množstvo mincí, ktoré chceli klienti počas prvého mesiaca vymeniť, bolo v
januári vzhľadom na zavedenie novej meny výnimočné. Slovenská banková asociácia
očakáva, že množstvo mincí v obehu sa časom prirodzene upraví a nadbytočná
hotovosť sa z neho stiahne. Najväčší
nápor v januári spôsobili nielen tržby obchodníkov, ale aj vracajúce sa mince z
nadmernej predzásoby.
Celkovo je možno skonštatovať, že momentálne
je situácia s mincami stabilizovaná.
Podnikatelia sa dožadujú zníženia daní
24. 2. 2009
Podľa podnikateľov je zníženie daní najlepším stimulom pre ekonomiku v čase krízy. V opatreniach, ktoré vláda prijíma v súvislosti s finančnou krízou sa tento stimul zatiaľ neobjavil.
Podnikatelia
ich preto považujú za nesystémové a
nedostatočne účinné. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) poukazuje na
zhoršujúce sa podnikateľské prostredie v posledných troch mesiacoch.
Podnikateľom okrem vysokého administratívneho
zaťaženia sťažujú život aj časté zmeny legislatívy, ktoré sú veľakrát
neprehľadné a nezrozumiteľné.
Podnikatelia kritizujú súčasnú súdnu prax,
nedostatočne uplatňovanú rovnosť pred zákonom a nárast korupcie.
Podľa prieskumu PAS naopak zaznamenala nárast
položka stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu slovenskej koruny.
Tento rast súvisí so stabilizáciou kurzu pred termínom prechodu na spoločnú
menu. Pozitívne je hodnotená regulácia cezhraničného obchodu.
Zlepšila sa aj kvalita a dostupnosť výrobných
postupov a pracovnej sily.