Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Nezamestnaní Slováci spoza hraníc nemajú nárok na podporu
12. 6. 2009
Mnohí Slováci si kúpili domy v Maďarsku či v Rakúsku a prišli o prácu. Len v okolí Bratislavy ich žije za hranicou okolo 1 500. To, že pracujú na Slovensku im môže narobiť veľké problémy.
V prípade straty zamestnania sa budú márne
uchádzať o podporu v nezamestnanosti. Slovenské úrady práce ich do evidencie
nezradia. Rovnako dopadnú aj v zdravotnej poisťovni. Poistenie si nebudú môcť
platiť ani ako dobrovoľne nezamestnaní. Aj napriek tomu, že riadne platili dane
a odvody slovenským úradom.
Zákonný stav je taký, že ak úrad práce
nezamestnaného nezaradí do evidencie, ani Sociálna poisťovňa sa ním nebude zaoberať. Podľa zákona o sociálnom
poistení sa konanie o nároku na dávku v nezamestnanosti nemôže ani začať.
Problém je aj so zdravotným poistením. Keď
nezamestnaný spoza hranice poisťovni oznámi, že je bez práce, tá mu vezme
preukaz poistenca. Poistné mu neumožní platiť si ani z vlastného vrecka.
Znamená to, že zdravotnú starostlivosť na Slovensku si budú musieť financovať
zo svojho.
Osoba s trvalým pobytom v inom členskom štáte
je na území Slovenska verejne zdravotne poistená iba počas toho obdobia, v
ktorom je na našom území ekonomicky aktívna. Nezamestnaní sa musia prihlásiť do
systému verejného zdravotného poistenia v mieste trvalého pobytu.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že takto je
postavená legislatíva EÚ a zmeny v zákone nechystá.
Zamestnanosť v priemysle sa znižuje
11. 6. 2009
Priemysel patrí medzi hlavných ťahúňov našej ekonomiky. Zamestnanosť v ňom od septembra minulého roku sústavne padá.
v\:* {behavior:url(#default#VML);}
o\:* {behavior:url(#default#VML);}
w\:* {behavior:url(#default#VML);}
.shape {behavior:url(#default#VML);}Z najnovších údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že
do konca apríla 2009 v priemysle ubudlo takmer 82-tisíc pracovných miest.
Viac ľudí v tomto období pracovalo len v odvetví
informácií a komunikácií, v stavebníctve, doprave a skladovaní. Podľa
štatistického úradu rast zamestnanosti v sektore informácie a komunikácia
zabezpečujú najmä firmy poskytujúce prístup na internet a služby v oblasti
programovania a poradenstva.
Klesla zamestnanosť v reštauráciách a pohostinstvách,
vo veľkoobchode, v predaji a opravách motorových vozidiel, ubytovaní,
maloobchode a ďalších odvetviach.
Nižšie dane a viac "milionárov"
10. 6. 2009
Zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane ľudia zaplatia na daniach menej. "Milionárov" pribudne.
Dôvodom je zvýšenie životného minima na úroveň 185,19 €. K zvýšeniu dôjde od 1. júla tohto roka.
Od životného minima sa sa neodvíja
len výška sociálnych dávok, ale aj nezdaniteľného minima alebo tzv.
odpočítateľnej položky. Tá je 22,5-násobkom životného minima. V tomto roku je 4
025,70 €. V roku 2010 bude 4 166,77 €.
Zmena výpočtu výšky nezdaniteľného minima, ktorá platí
od marca tohto roka predstavuje 22,5-násobok životného minima, v minulosti to
bolo len 19,2-násobok.
Zvýšenie odpočítateľnej položky má význam pre tých,
ktorí platia tzv. milionársku daň. "Milionármi" sa v budúcom roku
stanú ľudia, ktorých hrubá mesačná mzda bude 1 527 € a viac. Od tejto hranice
sa výška odpočítateľsnej položky začne znižovať. Ľudia s hrubým mesačným
zárobkom 3 078 € a viac zaplatia štátu na budúci rok na daniach najviac.
Podnikateľom sa nepáči tempo rastu odmeňovania vo verejnej správe
9. 6. 2009
Mzdy totiž podľa údajov Štatistického úradu SR rastú rýchlejšie ako v súkromnej sfére a nezohľadňujú aktuálny hospodársky vývoj, tvrdí Podnikateľská aliancia Slovenska.
Podľa štatistikov v prvom štvrťroku relatívne najrýchlejšie rástla
priemerná nominálna mzda vo verejnej správe a obrane o 11 percent. V podnikoch nominálne mzdy s 20 a viac
zamestnancami pritom v priemere vzrástli len o tri percentá, čo po zohľadnení
inflácie predstavuje pokles reálnych miezd o 0,1 %.
Podnikatelia preto žiadajú vládu, aby zrevidovala rozpočet verejných financií,
šetrila na výdavkovej strane rozpočtov a mzdy zamestnancov verejnej správy
upravovala v súlade s reálnymi možnosťami ekonomiky. V súčasnom období pri raste nezamestnanosti je dôležité, aby
vláda neplytvala s prostriedkami, ale efektívne ich využívala na zlepšovanie
podmienok pre podnikanie, čo zabezpečí vytváranie nových pracovných miest.