Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Lízingové spoločnosti riešia problémy s vrátenými autami
8. 6. 2009
Ak klient nemá peniaze na splátky, nestačí iba vrátiť auto. Treba zaplatiť aj zostatkovú cenu vozidla, ktoré bolo kúpené na lízing.
Pri predčasnom ukončení zmluvy z dôvodu
neplatenia splátok klientom väčšina spoločností postupuje podľa dohodnutých a
klientom akceptovaných všeobecných lízingových podmienok. Lízingová spoločnosť
vyčísli výšku finačnej ujmy a žiada ju od klienta. Finančná ujma je súčtom
troch položiek: dlžné splátky klienta do predčasného ukončenia zmluvy,
nesplatená istina z predmetu lízingu a úroky z omeškania. Výška celkovej škody
sa potom vyrovná s výnosom za odpredaj vozidla. Ak výnos z predaja nepokrýva
ujmu, je tento rozdiel klientovi fakturovaný.
Lízingové spoločnosti vyžadujú v okamihu vrátenia
vozidla od klienta zaplatenie všetkých do toho momentu splatných splátok,
respektíve sa s ním dohodnú na splátkovom kalendári na zostatkovú sumu. Vo
väčšine prípadov predaj auta môžu iniciovať aj samotní klienti.
Lízingové spoločnosti upozorňujú, aby klienti konali
okamžite, ako sa objavia prvé problémy. Tým sa môžu vyhnúť veľkým ťažkostiam.
Lízingové spoločnosti niekedy
umožňujú predĺženie lehoty lízingu
alebo zníženie splátok na niekoľko mesiacov.
Finančný benefit trinásty plat
5. 6. 2009
Nárokovateľnosť trinásteho platu závisí od toho, či je uvedený v pracovnej zmluve.
Trinásty plat ako finančný benefit predstavuje odmenu, ktorú zamestnávateľ
poskytuje zamestnancovi zväčša vo výške jedného mesačného mzdového základu,
pričom je súčasťou hrubej mzdy a tvorí základ pre výpočet odvodov a dane. Na
rozdiel od základného platu, ktorého výška je priamo uvedená v pracovnej
zmluve alebo kolektívnej zmluve, výška odmeny sa odvíja od (priaznivých, resp.
nepriaznivých) hospodárskych výsledkov zamestnávateľa. Odmena je nenárokovateľná,
okrem prípadu, ak by podmienky jej priznania boli uvedené priamo
v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Preto je optimálne, ak spôsob určenia výšky odmeny a podmienky
nároku na ňu sú uvedené už v pracovnej zmluve. V opačnom prípade si tieto
odmeny zamestnanci nárokovať nemôžu, pretože sú prideľované podľa rozhodnutia
zamestnávateľa. Odmena má odrážať dobrú zamestnancovu výkonnosť. Nemusí byť
vyplatená jednorazovo, zamestnávateľ ju môže
v priebehu celého roka za konkrétne výkony zamestnanca.
Pripravujú sa nové pravidlá pre poukazovanie 2 % daní
5. 6. 2009
Rezort financií pripravil novelu zákona o dani z príjmov, ktorou by sa mal zmeniť spôsob poukazovania dvojpercentného podielu dane zaplatenej firmami. Ministerstvo v nej navrhuje postupné znižovanie poukazovaného podielu dane zaplatenej právnickými osobami do roku 2018 až na úroveň 0,5 %.
Podľa novely
firmy budú môcť pri podávaní daňových priznaní za rok 2010 poukázať 2 %
zaplatenej dane len v prípade, ak prijímateľom darujú finančné prostriedky zodpovedajúce 0,5 % zaplatenej dane. V
opačnom prípade budú môcť poukázať v priznaní iba 1,5 %. Rovnaké pravidlá by
mali platiť aj pri podávaní daňových priznaní za rok 2011. V ďalších rokoch by
sa mal podiel zaplatenej dane, ktorú budú môcť firmy poukázať vybranej
organizácii, znižovať až na úroveň 0,5 % v roku 2018. V prípade poukázania pol
percentného podielu zaplatenej dane, však bude musieť právnická osoba zároveň
darovať vybranej organizácii aj finančné prostriedky zodpovedajúce 2 %
zaplatenej dane. V opačnom prípade nebude môcť prostredníctvom daňového
priznania poukázať ani spomínaných 0,5 %.
Podnikatelia si môžu DPH odpočítať aj na autá bez mriežky
5. 6. 2009
Smernica EÚ platná j od 29. apríla umožňuje odpočítavať podnikateľom DPH aj z áut, ktoré nemajú mriežku.
Pri aute, ktoré stojí 25 000 €, čo bola maximálna hranica kúpnej ceny pre šrotovné, by
mohol podnikateľ ušetriť vyše 4700
€. Dotácia na šrotovné bola nižšia o
viac ako polovicu. Samozrejme, týka sa
to len tých podnikateľov, ktorí sú platcami DPH.
Predajcovia, ktorí chcú predávať osobné autá bez mriežky, pri ktorých sa dá
odpisovať DPH, musia o to požiadať
ministerstvo dopravy. Prvým, komu sa to podarilo, je Škoda Auto Slovensko.
Povolenie už dostali aj niektoré značky od Renaultu a jeho dcéry rumunskej
Dacie. Mriežku nedávno zrušili v susednom Česku, vďaka čomu predaj áut v máji stúpol medziročne asi o
pätinu.