Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Daňové úľavy pre tretí pilier zostanú
23. 10. 2009
Sporenie v treťom pilieri i naďalej bude podliehať daňovým úľavám. Zoškrtanie daňových úľav z tretieho piliera bolo jednou z možností, ako zlepšiť príjmy mestám a obciam, ktoré pre krízu a pokles výberu daní fungujú na hraniciach svojich možností.
Rezort financií takýto návrh nepredloží a samosprávy sa dohodli, že to nebudú žiadať. Od tejto úvahy obe strany upustili. Samosprávy požadujú od štátu dotáciu minimálne na pokrytie nákladov vynaložených na protikrízové opatrenia.
Vláda obciam už tento rok sľúbila transfer 70 miliónov €, ktoré by mali dostať v najbližších týždňoch.
Ministerstvo meralo administratívnu záťaž podnikateľov
23. 10. 2009
Podnikatelia kritizujú byrokraciu, do ktorej ich nútia zákony. Firmy sa zhodujú, že administratíva im uberá čas aj peniaze a niekedy je nezmyselná. Podľa prieskumu ministerstva hospodárstva, ktorý urobilo medzi tisíckou malých a stredných firiem a živnostníkov, je takmer každé desiate euro administratívnych nákladov zbytočné.
Ministerstvo hospodárstva sľubuje, že zbytočností by malo ubudnúť. Záťaž chce do dvoch rokov znížiť o štvrtinu, čo vyplýva z cieľov Európskej únie.
Zbytočné náklady vznikajú napr. pri duplicitných hláseniach, ktoré by nemuseli byť, ak by úrady boli medzi sebou prepojené. Pomohlo by, keby sa zrušila povinnosť hlásiť preddavky na poistenie či dane, zjednotenie tlačív a termínov, povinnosť hlásiť výkon práce v zahraničí i keď napríklad ide o jednodňovú cestu zamestnanca, povinnosť pracovnej zdravotnej služby v obchodných organizáciách, kde pracovníci nie sú v rizikových podmienkach atď.
Rezervy sú aj v informatizácii verejnej správy, bežne zatiaľ nefunguje zaručený elektronický podpis a pod.
Podnikateľov zaťažujú najmä zákony o dani z príjmu, dani z pridanej hodnoty, o spotrebných daniach, sociálnom a zdravotnom poistení.
Zvýšenie spotrebnej dane z liehu
22. 10. 2009
Od marca budúceho roka na Slovensku zdražie tvrdý alkohol. Parlament dnes zvýšenie sadzby spotrebnej dane z liehu schválil, čo by malo štátu v najbližších rokoch priniesť dodatočné desiatky miliónov eur. V budúcnosti sa zmenia tiež pravidlá distribúcie alkoholu. Predávať ho budú môcť len veľkoobchodníci so špeciálnou licenciou.
Základná sadzba spotrebnej dane z liehu stúpne od marca na 1080 € (32.536,08 Sk) za hektoliter zo súčasných 939,38 € (28.299,76 Sk). Ak predajcovia zvýšenie sadzby dane premietnu do cien, pollitrová fľaša 40-percentného alkoholu by mohla zdražieť o zhruba 33 centov (asi desať korún).
Na Slovensku sa zdaňovanie liehu nemenilo od roku 2006. Poslanci odsúhlasili aj zavedenie evidencie výrobných zariadení v liehovarníckych závodoch, čo by v budúcnosti malo zabrániť nelegálnej produkcii liehu. Údaje budú zbierať colné úrady SR. Novela zákona počíta aj s povinnými licenciami na predaj alkoholu pre veľkoobchodníkov, ktorí budú od roku 2011 potrebovať špeciálne povolenie.
Malí obchodníci a krčmy licencie potrebovať nebudú. Alkohol však budú môcť nakupovať len od veľkých predajcov s povolením. Cieľom opatrenie je zabrániť predaju "čierneho" alkoholu.
(Zdroj: TOPKY, SITA, ČTK)
Vláda rozhodla o zvýšení minimálnej mzdy
21. 10. 2009
Vládny kabinet dnes schválil zvýšenie minimálnej mzdy v budúcom roku o 4,1 %. Ide teda o nižší rast, ako predpokladal návrh rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Minimálna mzda sa od januára 2010 zvýši zo súčasných 295,50 € (8902,23 Sk) na 307,70 € (9269,77 Sk). Ministerstvo pôvodne navrhovalo zvýšenie minimálnej mzdy o 8,1 %.
O zvýšení minimálnej mzdy rokovali sociálni partneri od augusta tohto roka niekoľkokrát. K spoločnému stanovisku však nedospeli ani na jednom stretnutí. Odborári trvali na valorizácii o zákonom stanovených 8,1 %, kým zamestnávatelia považujú takýto rast za likvidačný. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) trvali na ponechaní minimálnej mzdy na úrovni tohto roku, teda 295,50 € (8902,23 Sk).
Keďže medzi sociálnymi partnermi nedošlo ku konsenzu, kabinet direktívne stanovil rast minimálnej mzdy o 4,1 %. Pôvodný návrh rastu minimálnej mzdy podľa zákonného mechanizmu o 8,1 % vláda rozdelila na dve obdobia, roky 2010 a 2011. Ak nebude dohodnutá minimálna mzda na úrovni sociálnych partnerov, v roku 2011 bude ďalšie zvýšenie o ďalšie 4 % nad rámec minimálnej mzdy, ktorá bude stanovená.