Náležitosti na vydanie tzv. programovej vyhlášky
27. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 578/2004 Z. z. doplnilo splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tzv. programovej vyhlášky o ďalšie náležitosti.
Medzi nové náležitosti patrí:
- minimálna sumu výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému; kategóriou poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému sa rozumie skupina charakterovo podobných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na účel výpočtu základných sadzieb pre klasifikačný systém podľa metodiky výpočtu a konvergencie základných sadzieb podľa § 67b ods. 3 písm. g),
- minimálna suma výdavkov určená pre každú kategóriu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému podľa písmena j) v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Umožní sa tak v tzv. programovej vyhláške ustanovovať minimálne sumy pre nemocnice delené podľa DRG systému a taktiež sa umožní rozdeliť tieto nemocnice podľa toho v akej asociácií sú združené a teda aká minimálna suma pripadá na jednotlivé asociácie.
V prechodnom ustanovení sa ustanovilo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytnúť úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 15 ods. 1 písm. ao) prvýkrát za prvý kalendárny štvrťrok 2025 do 30. mája 2025, a to s cieľom zosúladiť zákonnú povinnosť úradu zverejniť tieto dáta do 30 dní od ich doručenia s požiadavkou vyplývajúca zo zmluvy, zverejniť tieto údaje do 90 dní od konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Vyššie uvedené údaje musia byť uverejnené vždy do 90 dní od uplynutia kvartálu, a to pre každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a aj každú poisťovňu.
V nadväznosti na doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého sa vydáva tzv. programová vyhláška, ktorú má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať každoročne do 1. februára, sa ustanovuje, že predmetná vyhláška v rozsahu dopĺňaných údajov bude vydaná až pre rok 2026.
Účelom právnej úpravy je plniť záväzok vlády spočívajúci vo vypustení právnej úpravy rozšírenia opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s novou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
K
Stále hrozí hromadné prepúšťanie
13. 10. 2009
Počet pracovných miest, ktoré sú ohrozené hromadným prepúšťaním prekročil štyridsaťtisíc. V rámci hromadného prepúšťania bolo podľa údajov rezortu hospodárstva od začiatku roka z avizovaných 40 011 ohrozených miest skutočne prepustených 22 522 zamestnancov. Ohrozených v rámci hromadného prepúšťania naďalej zostáva 17 489 pracovných miest.
Počet pracovných miest nahlásených v rámci hromadného prepúšťania v štyridsiatom sledovanom týždni stúpol podľa ministerstva hospodárstva o tisícpäťdesiatosem. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidujú aj voľné pracovné miesta. Tých bolo celkovo 7 095. Najmenším počtom pracovných miest disponuje košický kraj, najväčším bratislavský.
Povinná licencia na predaj tvrdého alkoholu
13. 10. 2009
Ministerstvo financií, v snahe znižovať daňové úniky, prichádza s novým návrhom. Podľa neho veľkoobchodníkom s tvrdým alkoholom bude môcť byť len naozaj veľký podnik. Licenciu od colníkov by mali dostať iba tí obchodníci, ktorí majú dostatočné skladovacie priestory.
Informácie týkajúce sa danej problematiky po vzájomnej dohode zúčastnených strán ministerstvo poskytlo len v rozsahu zverejnenej tlačovej správy.
Na získanie licencie bude potrebná bezúhonnosť, daňová či odvodová spoľahlivosť obchodníka a ďalšie kritériá.
Plocha skladu by podľa novely zákona mala byť väčšia ako 200 štvorcových metrov, ročný obrat podnikateľa z predaja alkoholu by mal byť viac ako sto¬tisíc eur a zamestnávať musí viac ako desať ľudí.
Menej benefitov ako vlani
8. 10. 2009
Čoraz menej firiem poskytuje finančné aj nefinančné výhody svojim zamestnancom. Odmeny za posledný rok klesli v priemere o 15 % a dostalo ich o 8 % menej ľudí.
V treťom kvartáli tohto roka odmeny dosiahli priemernú výšku 878 €, čo je o 15 % menej ako pred rokom. Situácia je o niečo lepšia v prípade poskytovania 13. platu.
Jeho výška medziročne vzrástla o 9 % a dostala sa tak na úroveň 802 €.
Pri nefinančných výhodách najviac firmy ubrali na dodatočnom vzdelávaní zamestnancov, nápojoch na pracovisku a flexibilnom pracovnom čase. Najmenej spoločnosti obmedzili príspevok na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť.
Celkovo firmy šetrili na všetkých skupinách zamestnancov. Nárast výhod však niektoré firmy zaznamenali výhody v prípade top manažérov. Medziročný jednopercentný nárast zaznamenali dva benefity, notebook aj na súkromné účely a príspevok na dôchodkové sporenie .
V poskytovaní obidvoch druhov výhod zaznamenal textilný a chemický priemysel, maloobchod, médiá a reštaurácie. Najmä menšie spoločnosti do 50 zamestnancov pristúpili k ich škrtaniu.
Tieto údaje vyplývajú z kontinuálneho internetového prieskumu platov, do ktorého sa zapojilo viac ako 101 000 respondentov.
Kontroly odhaľujú nárast čiernej práce
8. 10. 2009
Typickými príkladmi nelegálne zamestnaného človeka sú profesie predavačka alebo čašník. Majú síce pracovnú zmluvu, ale zamestnávateľ za nich neplatí odvody. Vyplýva to z pripravovanej správy o nelegálnej práci za prvý polrok 2009.
Počet nelegálne pracujúcich oproti rovnakému obdobiu minulého roka stúpol. Zmenilo sa aj poradie odvetví, ktoré s čiernou prácou majú najväčší problém. Stavebníctvo vystriedali na prvom mieste veľko a maloobchod, reštaurácie a hotely.
Pri odhaľovaní čiernej práce má pomôcť aj zvýšenie kontrol z Národného inšpektorátu práce. Ten vzrástol oproti prvému polroku 2008 dvojnásobne. Inšpektori odhalili o vyše 15 % viac nelegálne zamestnaných. Dôvodom na zvýšenie počtu kontrol bola aj hospodárska kríza, keďže práve v období krízy možno predpokladať vo zvýšenej miere zneužívanie zamestnancov.
Zamestnávatelia si majú z čoho vyberať, pretože nezamestnaní sú ochotní prijať akékoľvek podmienky. Často si neuvedomujú, že čiernou prácou prichádzajú o dôchodok či podporu v nezamestnanosti.
Pracujúci pred kontrolami neraz utekajú a zamestnávatelia sa odvolávajú na známosti.