Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení
27. 3. 2025
Podľa platného znenia splnomocňujúceho ustanovenia upraveného v § 8 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom upraví, okrem iného, aj minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení. Vláda SR sa zaviazala upraviť obsah II. časti upravujúcej minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie ústavných zariadení výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to bolo potrebné upraviť predmetné splnomocňovacie ustanovenie tak, že z rozsahu splnomocnenia sa vypustí dotknutá časť a zároveň sa ustanoví, že vyňatá matéria bude obsiahnutá v novej prílohe k zákonu č. 578/2004 Z. z.
Ustanovením sa upravuje výnimka z aplikácie ustanovení § 80a ods. 1 a 2 na tých lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú v nemocniciach na menej ako polovičný pracovný úväzok a zároveň pracujú, bez ohľadu na to, či ide o ďalší pracovný pomer alebo ide o prácu vykonávanú na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (najmä dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti), aj u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnymi orgánmi alebo členmi štatutárnych orgánov u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, a to z tohto dôvodu, že majú možnosť ďalších príjmov a nepotrebujú zákonom garantovanú ochranu ich miezd.
Účelom ďalšej právnej úpravy je plniť záväzok spočívajúci vo vypustení znížených základných zložiek mzdy pre rok 2025 a pre rok 2026. Cieľom novely zákona je, aby platili základné zložky mzdy ustanovené v § 80a až 80aw, t. j. s nárastom miezd 9,66 % pre rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a s nárastom miezd 6,44% pre rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov.
Ustanovením § 102ba sa upravuje prechodné obdobie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý prevádzkujú zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré je všeobecnou nemocnicou, detenčným ústavom alebo detenčným ústavom pre mladistvých, v rámci ktorého bude potrebné, aby si zosúladili svoje interné najmä pracovnoprávne predpisy s novým znením ustanovenia § 7 ods. 10 tak, aby najneskôr od 1. septembra 2025 mali všetci zdravotnícki pracovníci pracujúci v rámci nepretržitého poskytovania zdravotnej starostlivosti týždenný pracovný čas naviac v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného zamestnanca pracujúceho v nepretržitej prevádzke.
K
Vyšší slevy na děti
3. 1. 2022
Z daní si lidé letos odečtou vyšší slevy na děti. Roční částka daňového zvýhodnění činí u jednoho dítěte stále 15 204 korun, na druhé dítě se ale částka zvýšila o 2916 korun, činí tak 22 320 korun. A na každé další dítě se částka zvýšila o 3636 na 27 840 korun. "Daňový poplatník uplatňující daňové zvýhodnění na děti nemusí na dani z příjmu fyzických osob za rok 2021 nic zaplatit, a ještě obdrží roční daňový bonus, tedy peníze zpět.
Nárok na roční daňový bonus vzniká v případě, že daňové zvýhodnění na děti je vyšší než vypočtená daň z příjmů. Částka daňového bonusu je následně ve výši rozdílu právě mezi ročním daňovým zvýhodněním na děti a vypočtenou daní z příjmů," uvádí daňová expertka společnosti Mazars Gabriela Ivanco. Měsíčně se změna promítne až při výpočtu záloh na daň z příjmů ze závislé činnosti za leden 2022.
V
(Zdroj: zpravy.aktualne.cz)
Priemerná mzda v jednotlivých odvetviach stúpa
15. 12. 2021
Priemerná nominálna mesačná mzda sa v októbri medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach, najviac v ubytovaní o 20,8 percenta, dosiahla 866 eur. Dvojciferný rast zaznamenali aj mzdy v predaji a oprave motorových vozidiel o 12,1 percenta, 1197 eur a vo veľkoobchode o 10,3 percenta, teda na úroveň 1241 eur. Informoval o tom Štatistický úrad.
Mzda medziročne rástla aj vo vybraných trhových službách o 8,9 na 1140 eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,6 percenta na 596 eur, stavebníctve o 8 percent na 827 eur, maloobchode o 7,5 percenta na 898 eur, informačných a komunikačných činnostiach o 7,3 percenta na 2046 eur, doprave a skladovaní o 5,6 percenta na 1097 eur a priemysle o 5,2 percenta na 1224 eur.
Priemerná reálna mesačná mzda v októbri 2021 oproti októbru 2020 vzrástla najviac v ubytovaní o 14,9 percenta. Zvýšila sa aj v predaji a oprave motorových vozidiel o 6,7 percenta, vo veľkoobchode o 4,9 percenta, vybraných trhových službách o 3,6 percenta, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,3 percenta, stavebníctve o 2,8 percenta, maloobchode o 2,3 percenta, informačných a komunikačných činnostiach o 2,1 percenta, doprave a skladovaní o 0,5 percenta a priemysle o 0,1 percenta.
V
Skončenie pracovného pomeru v prípade hromadného prepúšťania
3. 12. 2021
Pracovný pomer možno skončiť výpoveďou z dôvodov spočívajúcich na strane zamestnávateľa uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP, a to ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje alebo z dôvodu nadbytočnosti a organizačných zmien, ktoré nespočívajú v osobe zamestnanca.
Je potrebné uviesť, že aj skončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP spadá pod hromadné prepúšťanie, nakoľko v opačnom prípade by sa uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru s jednotlivými zamestnancami dali ľahko obísť ustanovenia týkajúce sa hromadného prepúšťania.
Skončenie pracovného pomeru z dôvodov spočívajúcich v osobe zamestnanca, ako napr. skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú uplynutím dohodnutej doby, porušenie pracovnej disciplíny, zdravotné dôvody a podobne sa za hromadné prepúšťanie nepovažuje. Popri hromadnom prepúšťaní môže zamestnávateľ ďalej ukončiť pracovný pomer z iných dôvodov uvedených v Zákonníku práce.
Pri hromadnom prepúšťaní je podstatné, aby k prepúšťaniu zamestnancov dochádzalo z dôvodov, ktoré nespočívajú v osobe zamestnanca. Zamestnávateľ začína proces hromadného prepúšťania interným rozhodnutím o organizačnej zmene, resp. o zrušení zamestnávateľa alebo jeho časti. V druhom kroku zákon ukladá zamestnávateľovi s cieľom dosiahnuť dohodu povinnosť prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho aspoň obmedziť. V rámci toho je nutné predovšetkým prerokovať možnosť umiestnenia zamestnancov vo vhodnom zamestnaní na iných pracoviskách zamestnávateľa, a to aj po predchádzajúcej príprave (napr. rekvalifikácii). Je nevyhnutné tiež prerokovať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov.
K
DPH po novom
24. 11. 2021
Novelou daňového poriadku sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Prijal sa súbor legislatívnych opatrení, ktorých spoločným cieľom je zlepšenie výberu DPH.
Nosným opatrením novely zákona je zavedenie povinnosti pre nových aj existujúcich platiteľov dane oznamovať Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (FR SR) čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti, ktorá je predmetom DPH. S uvedeným opatrením súvisí zverejňovanie a aktualizácia zoznamu týchto bankových účtov platiteľov dane na webovom sídle FR SR.
Priamy vplyv na zlepšenie výberu DPH sa predpokladá aj od zavedenia novej skutočnosti pre uplatnenie inštitútu ručenia za daň, ktorou je platba na bankový účet dodávateľa, ktorý v deň uskutočnenia platby nebol zverejnený na webovom sídle FR SR. Elimináciu rizika, ktoré so sebou prináša uplatnenie inštitútu ručenia za daň, umožňuje nový osobitný spôsob úhrady dane, ktorý umožní odberateľovi zaplatiť dodávateľovi len základ dane a samotnú daň odviesť priamo na osobný účet dodávateľa.
Zámerom novely zákona je tiež transpozícia smernice Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie, do zákona o DPH.
K