Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení
27. 3. 2025
Podľa platného znenia splnomocňujúceho ustanovenia upraveného v § 8 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom upraví, okrem iného, aj minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení. Vláda SR sa zaviazala upraviť obsah II. časti upravujúcej minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie ústavných zariadení výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to bolo potrebné upraviť predmetné splnomocňovacie ustanovenie tak, že z rozsahu splnomocnenia sa vypustí dotknutá časť a zároveň sa ustanoví, že vyňatá matéria bude obsiahnutá v novej prílohe k zákonu č. 578/2004 Z. z.
Ustanovením sa upravuje výnimka z aplikácie ustanovení § 80a ods. 1 a 2 na tých lekárov a zubných lekárov, ktorí pracujú v nemocniciach na menej ako polovičný pracovný úväzok a zároveň pracujú, bez ohľadu na to, či ide o ďalší pracovný pomer alebo ide o prácu vykonávanú na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (najmä dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti), aj u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby alebo sú štatutárnymi orgánmi alebo členmi štatutárnych orgánov u poskytovateľov iných ako poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, a to z tohto dôvodu, že majú možnosť ďalších príjmov a nepotrebujú zákonom garantovanú ochranu ich miezd.
Účelom ďalšej právnej úpravy je plniť záväzok spočívajúci vo vypustení znížených základných zložiek mzdy pre rok 2025 a pre rok 2026. Cieľom novely zákona je, aby platili základné zložky mzdy ustanovené v § 80a až 80aw, t. j. s nárastom miezd 9,66 % pre rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a s nárastom miezd 6,44% pre rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov.
Ustanovením § 102ba sa upravuje prechodné obdobie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý prevádzkujú zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré je všeobecnou nemocnicou, detenčným ústavom alebo detenčným ústavom pre mladistvých, v rámci ktorého bude potrebné, aby si zosúladili svoje interné najmä pracovnoprávne predpisy s novým znením ustanovenia § 7 ods. 10 tak, aby najneskôr od 1. septembra 2025 mali všetci zdravotnícki pracovníci pracujúci v rámci nepretržitého poskytovania zdravotnej starostlivosti týždenný pracovný čas naviac v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného zamestnanca pracujúceho v nepretržitej prevádzke.
K
V priemysle prekročila priemerná mzda 1 250 eur
12. 11. 2021
Slováci zarobili v priemere v septembri 2021 viac ako pred rokom. Najviac si polepšili pracovníci vo veľkoobchode a ubytovaní, ktorým vzrástla reálna mzda o viac ako sedem percent. Vyplýva to z aktuálnych údajov štatistického úradu. Len v dvoch sledovaných odvetviach došlo k poklesu reálnych miezd. Konkrétne pri dodávkach elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a v poštových službách a službách kuriérov.
Priemerná nominálna mzda v priemysle dosiahla úroveň 1 251 eur, čo v reálnom vyjadrení predstavuje len nárast o pol percenta v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Najviac zarábajú zamestnanci v odvetví informácie a komunikácia, ich priemerná mzda dosahuje 2 136 eur. Reálne si polepšili o 2,6 percenta.
Reálny rast platov ovplyvňuje inflácia, ktorá sa v septembri vyšplhala na 5,1 percenta. To znamená, že len vzhľadom na životné náklady platy stúpli iba tým zamestnancom, ktorí si v nominálnom vyjadrení polepšili o viac ako 5,1 percenta.
V
Úprava v asignácii dane v nadväznosti na úpravu zákona o bankách
4. 11. 2021
Podľa dôvodovej správy k novele zákona č. 310/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) sa v nadväznosti na úpravu zákona o bankách má odbúrať povinnosť pre prijímateľa preukazovať listinnými dokumentmi existenciu účtu v banke a jeho čísla. Uvedený typ komunikácie má prebehnúť medzi notármi a bankami elektronickým spôsobom.
Uvedené znamená, že:
– ak prijímateľ podielu zaplatenej dane požiada notára o osvedčenie splnenia podmienok vymedzených v § 50 ods. 6 písm. d), e), g), h) a j) ZDP do 30. 11. bežného roka, notár overí uvedené skutočnosti automatizovaným spôsobom prostredníctvom elektronickej žiadosti adresovanej príslušnej banke alebo pobočke zahraničnej banky. Tento postup sa bude uplatňovať pri nových registrujúcich sa prijímateľoch, ktorí sa budú registrovať v období od 1. septembra 2022 a v ďalších rokoch.
– v aktuálnom roku 2021 notári budú zbierať údaje o účtoch prijímateľov na základe potvrdení bánk. Ak prijímateľ podielu zaplatenej dane preukáže v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra 2021, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a že nedošlo k zmene čísla účtu tohto prijímateľa, nie je povinný preukazovať jeho existenciu notárovi opätovným písomným potvrdením, ale notár uvedenú skutočnosť automatizovane overí.
Podmienky osvedčované notárom podľa § 50 ods. 6 ZDP po novele:
– písm. d) – prijímateľ je osobou uvedenou v § 50 ods. 4 ZDP, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené v § 50 ods. 5 ZDP
– písm. e) – prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa písmen d), g) a h)
– písm. g) – prijímateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie alebo nie je evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov
– písm. h) – prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu; to neplatí v prípadoch doplnených novelou
– písm. j) - prijímateľ je zapísaný do registra právnických osôb.
K
Zmeny v asignácii dane
1. 11. 2021
V júli 2021 schválila Národná rada SR dve novely právnych predpisov, ktoré sa týkajú podielu zaplatenej dane z príjmov.
Pre prijímateľov podielu zaplatenej dane obdržanej v roku 2020 sa predlžuje lehota na použitie prijatých prostriedkov, ako aj lehota na zverejnenie špecifikácie použitia prijatých prostriedkov. S cieľom zníženia administratívnej náročnosti sa vypúšťajú niektoré údaje z vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane a povinnosti prijímateľov.
Dňa 2. 7. 2021 schválila NR SR zákon č. 279/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle článku I. tejto novely sa do zákona č. 67/2020 Z. z. doplnil § 24ac, v zmysle ktorého:
– podiel zaplatenej dane z príjmov za rok 2019 poukázaný prijímateľovi podielu zaplatenej dane z príjmov v roku 2020 možno v súvislosti s pandémiou použiť na účely podľa § 50 ods. 5 z. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) do konca roku 2022. Lehota na použitie prostriedkov podielu zaplatenej dane z príjmov, ktoré boli prijímateľovi poukázané v roku 2020 sa tak predlžuje o jeden rok.
– tento prijímateľ je povinný zverejniť presnú špecifikáciu použitia podielu zaplatenej dane z príjmov prijatého v roku 2020 do konca mája 2023. V nadväznosti na predĺženie lehoty na použitie prostriedkov podielu zaplatenej dane sa predlžuje aj lehota na zverejnenie presnej špecifikácie použitého podielu zaplatenej dane tiež o jeden rok.
Predmetná novela je účinná od 15. júla 2021.
Podiel zaplatenej dane musí prijímateľ použiť len na účely uvedené v § 50 ods. 5 ZDP, ktorými sú:
– ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb
– podpora a rozvoj športu
– poskytovanie sociálnej pomoci
– zachovanie kultúrnych hodnôt
– podpora vzdelávania
– ochrana ľudských práv
– ochrana a tvorba životného prostredia
– veda a výskum
– organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.
K
Dopady minimálnej mzdy na vybrané peňažné plnenia
1. 11. 2021
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, resp. „príplatky“. Mzdové zvýhodnenia majú špecifický charakter, nakoľko nárok zamestnancovi vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce, napr. nárok na príplatok za prácu v noci vzniká zamestnancovi len v prípade, ak vykonával prácu noci.
V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledovné druhy príplatkov:
• mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v noci,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce.
Do 31. 12. 2020 sa minimálna výška príplatkov určovala ako príslušné % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, alebo ako príslušné % zo sumy priemerného hodinového zárobku zamestnanca (pri príplatku za prácu nadčas a za prácu vo sviatok), pričom priemerný hodinový zárobok zamestnanca nemohol byť nižší ako suma platnej minimálnej mzdy (ak je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve) alebo nemohol byť nižší ako suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce (ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve). To znamená, že ak došlo k nárastu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, automaticky sa zvýšili aj mzdové príplatky za vykonanú prácu. Počnúc 1. 1. 2021 sa mechanizmus určovania príplatkov zmenil a mzdové príplatky sa stanovujú pevnou sumou, napr. príplatok za hodinu práce v sobotu nie je stanovený ako 50 % z minimálnej hodinovej mzdy, ale je určený pevnou sumou ustanovenou v Zákonníku práce.
Súčasná právna úprava umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách ako sú garantované Zákonníkom práce, príp. dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, napr. príplatok za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov, príplatok za prácu v delených zmenách. Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatkov „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve [§ 43 ods. 1 ZP].
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, v nedeľu, prípadne v noci možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. 12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške ustanovenej Zákonníkom práce, ide o tzv. derogačnú klauzulu. Zníženú sadzbu príplatku nemožno uplatniť pri príplatku za prácu v noci u rizikového povolania.
K