Miestny poplatok za rozvoj je poplatok, ktorý sa platí obci alebo mestu pri stavebnej činnosti – teda ak niekto stavia novú budovu alebo podstatne mení existujúcu. Tento poplatok slúži na to, aby sa obec mohla podieľať na financovaní infraštruktúry, čiže cesty, chodníky, zeleň, škôlky, verejné osvetlenie a pod., ktorú stavby využívajú. Poplatok platí stavebník, t. j. osoba, v prospech ktorej sa vydáva stavebné povolenie a tiež sa platí za stavbu, ktorá podlieha stavebnému povoleniu, ale nie ohláseniu drobnej stavby. Poplatok sa platí len vtedy, ak obec alebo mesto vydalo vlastné všeobecne záväzné nariadenie, ktorým poplatok zaviedlo. Poplatok sa vyberá za novostavby alebo prístavby stavieb, medzi ktoré patria rodinné domy a bytové domy, administratívne a obchodné budovy, priemyselné haly, výrobné objekty, garáže, sklady, hotely, školy, nemocnice, atď.
Daň z motorových vozidiel, čiže cestná daň, je daň, ktorú na Slovensku platia fyzické aj právnické osoby, ak používajú motorové vozidlá na podnikanie alebo inú samostatne zárobkovú činnosť. Daň platí podnikateľ - živnostník alebo firma, ktorá používa vozidlo zapísané v evidencii vozidiel na svoje meno, alebo aj ten, kto používa cudzie vozidlo na podnikanie, ako napr. prenajaté alebo leasingové auto. Predmetom dane z motorových vozidiel sú osobné automobily, úžitkové vozidlá, nákladné autá, ťahače, autobusy registrované v SR a používané na podnikanie. Súkromné autá, ktoré sa nepoužívajú na podnikanie, nie sú predmetom dane.
Miestne dane a poplatky sú odvody, ktoré ukladajú obce alebo vyššie územné celky prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení. Medzi miestne dane patria napríklad daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva a daň za ubytovanie. Okrem daní sem spadajú aj poplatky, a to poplatok za komunálny odpad. Daň z nehnuteľností platí vlastník nehnuteľnosti, pričom výšku sadzby si určuje obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Sadzba sa líši podľa typu nehnuteľnosti, a to či je určená na bývanie, podnikanie alebo priemysel.
Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 245/2025 Z. z. ustanovuje nové sumy minimálne mzdy na rok 2026.
Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 244/2025 Z. z. ustanovuje nové minimálne mzdové nároky na rok 2026.
Nedoplatok uhradený prostredníctvom zamestnávateľa odpočíta zamestnávateľ od úhrnu zdaniteľných príjmov pri výpočte mesačných preddavkov na daň popri mesačne platenom poistnom v mesiaci, v ktorom bol nedoplatok poistného zrazený (vyrovnaný).
Do 31. decembra 2025 je zdravotná poisťovňa povinná oznámiť výsledok ročného zúčtovania poistného poistencom a platiteľom poistného, u ktorých výsledok ročného zúčtovania (preplatok alebo nedoplatok) nedosiahol najmenej 5 eur (tento rozdiel sa nevysporiadava).
Termín vykonania zúčtovania za rok 2024 do 30. septembra 2025. U platiteľa poistného, ktorý má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024, má zdravotná poisťovňa povinnosť vykonať ročné zúčtovanie do 31. októbra 2025.
Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie, čiže ročné zúčtovanie poistného, je porovnanie uhradených preddavkových platieb a poistného, ktoré má byť uhradené na základe skutočne dosiahnutých príjmov v danom roku.
Od 1. januára 2026 sa bude výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka opäť odvíjať od 21,0 násobku životného minima avšak už platného k 1. januáru 2026.
Výška životného minima má vplyv nielen na zvýšenie niektorých sociálnych dávok, dôchodkov, príspevkov atď., ale aj na oblasť zdaňovania príjmov fyzických osôb.
Daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam sú závažným problémom krajín celého sveta. Kľúčovým prvkom spolupráce daňových správ všetkých krajín je výmena informácií.
