Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.

Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.

Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!

Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.

Za čo ťa jedni povýšia, za to ti iní vykrútia krk.

Skutočnosť, že sa operácia dá vykonať, ešte neznamená, že sa aj musí vykonať.

Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.

Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.