Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Podniky sa klesajúci dopyt po jedle snažia vyriešiť špeciálnymi ponukami
10. 8. 2009
Kríza doľahla naplno na reštaurácie a pohostinstvá. Nad každým zarobeným eurom ľudia premýšľajú viac a obed či večeru v reštaurácii nahrádzajú čoraz viac domácou stravou.
Najmä pred výplatami
cítime pokles záujmu. Menej sa kupujú zákusky, viac idú hlavné jedlá a menu.
Podľa jednej z agentúr pre prieskum trhu ľudia v čase krízy uprednostnia
kvalitnejšie prostredie pred menej kvalitným a ochotnejší personál pred
menej zdvorilým.
Krízu v
stravovaní riešia podnikatelia rôzne. Niektorí vytvorili špeciálne
„krízové" menu, ktoré má nižšiu cenu
a skromnejší obsah. Iní k cene nápoja
prirátavajú nejakú službu či produkt
navyše. Niekde zase pri kúpe jedného tovaru druhý tovar dávajú zadarmo.
Pokles
dopytu po reštauračných službách signalizoval Zväz hotelov a reštaurácií ešte v
čase, keď Štatistický úrad vykazoval zelené čísla. Po zlej zimnej sezóne o nič lepšia nie je ani
letná sezóna. Tá sa síce ešte neskončila, ale výsledky pravdepodobne nebudú lichotivé.
Mnohé
zariadenia na pokles dopytu zareagovali poklesom cien, aj keď ceny vstupov sa
neznižovali.
Reštauračné
služby nie sú pritom tie, ktoré by na Slovensku vytvárali veľké zisky. Nezostáva im nič iné, pretože vláda nereaguje, nepomáha a necháva
všetku ťažobu krízovej doby na prevádzkovateľoch. Jeden z analytikov obchodu však tvrdí, že pomoc vlády
podnikateľom je v tejto situácii nezmyslom.
Biskupi chcú upraviť počet hodín náboženstva na školách
7. 8. 2009
Konferencia biskupov Slovenska upozorňuje, že jedna hodina náboženstva za dva týždne veriacim školákom nestačí.
Počet hodín náboženstva skresala vlani nová školská reforma základných
a stredných škôl. Biskupi stále čakajú na rozhodnutie ministra školstva. Tvrdia,
že zvyšovanie hodín nechcú, chcú len dosiahnuť pôvodný stav. Naposledy
túto tému opäť otvorili na spoločnom obede s premiérom v júli.
Hovorca
Konferencie biskupov argumentuje hlavne tým, že zmluva so Svätou stolicou
jednoducho neumožňuje takéto redukovanie. Dodal, že dotácia sa má vrátiť tam,
kde bola čiže počet hodín by sa nemal znižovať.
Hovorca dodal,
že je to stále nedoriešená vec, na ktorú bolo opäť treba upozorniť.
Predajca röntgenoval svoj syr
6. 8. 2009
Švajčiarske syry majú síce obsahovať diery, ale nie kúsky kovu. Ten sa nešťastnou náhodou dostal do jedného z nich.
Jeden z predajcov stratil pružinku a keďže tušil, že sa
ocitla v jednom z bochníkov drahých syrov, ktoré plánoval predať,
bezpečnostná ochrana letiska mu umožnila skontrolovať si sedem bochníkov syra.
Využil k tomu röntgenový prístroj, ktorý
má normálne za úlohu presvecovať batožinu cestujúcich. Pružinka sa na monitore
bezpečnostnej kontroly objavila, výrobca ju z produktu odstránil
a vďaka letisku tak zachránil dennú produkciu svojej poľnohospodárskej
farmy.
Svoj status obhájila zatiaľ len košická Univerzita veterinárneho lekárstva
4. 8. 2009
Jediná univerzita, ktorá už vie, ako v zápase s podmienkami Akreditačnej komisie obstála, je Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach.
Na to, že jej zostávajú všetky
práva univerzity, dostala už aj potvrdenie
od ministra školstva. Iné školy od ministra ešte nedostali
školy ani kladné, ani záporné hodnotenie.
Akreditačná komisia zhodnotila zatiaľ
16 vysokých škôl zo sledovaných 27. V nasledujúcom školskom roku (2010/2011) bude
hodnotených šesť súkromných vysokých
škôl. Posledné zasadnutia komisie budú
19. - 21. augusta.
Vzdelávacej ustanovizni na
základe kritérií môže byť priznaný titul univerzita, alebo vysoká škola, alebo
odborná vysoká škola.
Na základe kritérií môže byť
vzdelávacej ustanovizni priznaný titul univerzita, alebo vysoká škola, alebo
odborná vysoká škola.
Podľa podpredsedu Akreditačnej
komisie je predčasné hodnotiť, ktoré školy prídu či neprídu o status univerzitných
škôl.
Komplexná akreditácia sa tento
rok koná po prvý raz. Preto je ťažké súdiť, či sa vysoké školy zlepšili alebo
zhoršili.
Pri komplexnej akreditácii sa posudzuje vedecko-výskumná činnosť, publikačná činnosť, sleduje výchova doktorandov, počet študentov na učiteľa, financie, granty,
ktoré boli čerpané a podobne. Jednou z
hlavných vecí, ktorú AK sleduje, sú
garanti, či má škola svojich učiteľov na plný úväzok alebo fiktívnych dodal podpredseda komisie.
Škola, ktorá príde o štatút
univerzity, má rok na polepšenie. Do roka daný problém musí odstrániť. Ak sa
tak nestane, škola stratí akreditácie a právo habilitovať a inaugurovať.
Škola okrem iného prichádza aj o časť finančných prostriedkov.
Od akademického roka 2010/2011
bude platiť nové členenie. Na základe výsledkov akreditácií by sa školy mali
rozdeliť na univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné
vysoké školy.