Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Zem sa otepľuje príliš rýchlo
7. 12. 2009
Globálne otepľovanie bude najdôležitejšou politickou témou týchto dní. Vedci upozorňujú, že sa musíme pripraviť na ťažké časy. Ich predpovede sa rôznia. Niektoré hovoria o centimetroch, iné o metroch, tie najskeptickejšie dokonca o desiatkach metrov. O toľko by sa mala zdvihnúť hladina morí.
Príčinou vzostupu hladiny morí má byť globálne otepľovanie, fenomén, ktorý pred niekoľkými desiatkami rokov zaujímal iba odborníkov, no dnes je jednou z najdôležitejších politických a spoločenských tém.
Problémom aktuálneho globálneho otepľovania je, že nie je prirodzené. Hodnotiaca správa Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny hovorí, že za týmito zmenami sú veľmi pravdepodobne, asi na 90 % ľudia. Planétu si znečisťujeme nadmerným vypúšťaním skleníkových plynov. V dôsledku toho sa podľa OSN za posledných sto rokov zvýšila priemerná teplota asi o 0,74 stupňa.
Aj keď sa to možno nezdá veľa, otepľovanie sa zrýchľuje. Zvýšenie teploty o dva stupne by pritom zlikvidovalo mnohé druhy rastlín a živočíchov. Ohrozený bude aj človek, nastanú problémy s pitnou vodou, rozšíria sa nové typy chorôb, vyschne pôda, ktorá dá menej potravín. Najhoršie dopadnú tí najchudobnejší.
Problémom sú predovšetkým emisie oxidu uhličitého, pričom 40 percent jeho produkcie majú na svedomí Spojené štáty a Čína. Práve ich záväzok - podobne ako Indie, Ruska či Japonska - je kľúčový pre rokovania v Kodani. Obmedzenia v znečisťovaní však brzdia rastúce ekonomiky. Otázne preto je, či sa nájde dosť politickej vôle začať proti globálnemu otepľovaniu bojovať.
Vedci dôrazne upozorňujú, že polovičné dohody nepomôžu. V hre je priveľa – osud našej planéty.
Európske ocenenia pre slovenských fotografov
7. 12. 2009
Slovenský fotograf Peter Bagi získal ocenenie Európskej federácie profesionálnych fotografov (FEP) Master QEP (Qualified European Professional Photographer) na nedeľnom (6. 12.) vyhlasovaní výsledkov v Bruseli ako 17. európsky fotograf člen Asociácie profesionálnych fotografov SR za tvorbu v oblasti výtvarnej fotografie.
Podľa prezidenta Asociácie profesionálnych fotografov je Bagi prvým Slovákom, ktorý získal najvyššie európske ocenenie. Pre slovenskú fotografickú školu je to skvelý úspech a výborná vizitka. V kategórii výtvarná fotografia si ocenenie odniesla aj ďalšia uchádzačka zo Slovenska, Aňa Struhárová, ktorá získala titul QEP.
Preprava slepeckých psov by mala byť pre taxikárov záväzná
6. 12. 2009
Taxikári vo Viedni sú povinní zviezť aj zákazníkov v spoločnosti psov. Rozhodne by však nemali svojvoľne občanom odoprieť poskytnutie prepravy ich štvornohých priateľov.
So sťažnosťou na cech taxikárov sa obrátil občan, ktorý hodinu čakal so slepeckým psom, kým našiel taxikára ochotného ich zviezť.
Predstaviteľ odborovej organizácie taxikárov uviedol, že vo všeobecnosti platí, že taxikári nemôžu odoprieť prepravu psa s výnimkou, ak je zviera špinavé, nemá náhubok alebo sa správa agresívne.
Zväzová organizácia rakúskych nevidomých by chcela dosiahnuť, aby preprava slepeckých psov bola všeobecne záväzná. V tejto súvislosti sa kritizuje predovšetkým povinnosť majiteľa dať psovi náhubok. Nevidomí sa odvolávajú na to, že v ich prípade ide vždy o zvieratá s veľmi dobrou povahou.
Európu rozdelili kríže na školách
3. 12. 2009
Prvý krok k zákazu krucifixov na školách spravilo Španielsko, ktoré ma podobne silné katolícke tradície ako Taliansko. Odstránenie krížov zo školských stien sa pre niektorých stalo symbolom boja za náboženskú slobodu.
Európsky súd rozhodol, že vešanie krížov v triedach štátnych škôl je porušovaním slobody náboženského vyznania a vzdelávania i porušením práva rodičov vychovávať deti podľa vlastného presvedčenia.
Proti rozhodnutiu európskeho súdu vystúpili organizácie, ktoré združujú súkromné školy.
V Taliansku vyvolalo rozhodnutie štrasburského súdu veľkú nevôľu. Taliansko kríž považuje nielen za náboženský symbol, ale aj za národný znak kultúry, histórie, identity a tolerancie. Proti verdiktu sa rázne ohradil Vatikán a búrku nesúhlasu vyvolal aj v Poľsku a ďalších krajinách.