Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Finančná skupina J&T kúpila pre svojho klienta Pravdu
2. 3. 2010
Finančná skupina J&T v úlohe sprostredkovateľa pre svojho klienta kúpila denníky Pravda a Avízo. Novým vlastníkom vydavateľstiev zmienených médií Perex a Avízo sa stala neznáma česká spoločnosť Florena. Jej majiteľ je tajný.
Podľa výpisu z českého obchodného registra je jediným akcionárom Floreny slovenská spoločnosť Insfin. Podľa hovorcu J&T však v súčasnosti už Insfin nie stopercentným akcionárom Floreny. Meno nového klienta je obchodným tajomstvom. Zverejnená nebola ani výška ceny oboch vydavateľstiev, za ktorú britská skupina Daily Mail & General Trust Pravdu a Avízo predala.
Banky menia cenníky
1. 3. 2010
Klienti štyroch bánk (VÚB, UniCredit Bank, OTP Banky a mBank) by sa mali tento mesiac pozrieť pozornejšie ako inokedy na výpis z účtu. Tieto banky majú od 1. marca nové cenníky, niektoré aj s novými poplatkami.
VÚB aktualizovala svoj cenník , ktorý naposledy menila v roku 2007. Upravila ceny bežných účtov, pre klientov zatraktívnila produkty vo Flexiúčte a tiež vernostný program k tomuto účtu. Ceny sú upravené väčšinou na celé eurá, niekedy smerom nahor, inokedy nadol. Napríklad najlacnejší flexiúčet bude po novom stáť 1 €, oproti 1,23 €, ktoré si banka účtova vo februári. Bežný účet, ktorý vo februári stál 1,63 €, bude stáť 2 €. Tretia úroveň balíčka, ktorú využíva najviac klientov, sa zvýšila z 2,89 na 3,50 €. Ďalšie dve úrovne balíčka zlúčila VÚB do jednej, v cene 5 €. Klient za viac peňazí dostane aj viac služieb. Zvýšil sa počet bezplatných transakcií (výberov z bankomatu VÚB z 2 na 4, počet platieb kartou zo 4 na 6, počet trvalých príkazov a povolení na inkaso z 3 na 6). V ponuke má VÚB aj ďalšie zvýhodnenia.
OTP Banka podobne ako VÚB upravovala poplatky týkajúce sa balíčkov služieb. Klienti pri všetkých štyroch balíčkoch služieb od marca zaplatia o niečo viac. Služby navyše však za to nezískajú. Najlacnejší balík Base zdražel od marca o 20 centov, stojí 2,49 eura mesačne, balík Plus je drahší o 37 centov a stojí 2,99 eura mesačne, cena za balík Extra sa zvýšila o 24 centov a stojí 4,19 eura mesačne a najdrahší balík Max stojí po novom 7,79 eura mesačne, teda o 19 centov viac ako vo februári. Drahšie sú ďalšie služby OTP.
UniCredit Bank v cenníku urobila zmeny menšieho rozsahu. V rámci balíkov služieb nastali zmeny v spôsobe preberania výpisov z účtov. Vo všetkých balíkoch služieb okrem balíku Gold Balík a Silver Balík sa mení frekvencia a spôsob preberania výpisov. môcť prebrať Svoje výpisy si klienti raz mesačne budú vyberať na pobočke a túto službu budú mať zahrnutú v cene balíka. Bezplatne bude zasielaný aj elektronický výpis. Zmeny sa týkajú aj platobných kariet, blokovanie všetkých kariet je od marca bez poplatku a cena za platobnú kartu Maestro sa zvýši – namiesto 5 eur bude stáť 6,70 eur.
V mBank sú tiež len mierne zmeny. Zmenu si vyžiadalo predovšetkým zavádzanie nových produktov (mFondy a platby SEPA). Zmenili sa niektoré poplatky za operácie prostredníctvom mLinky a upomienky. Zvyxšuje sa poplatok za vydanie novej platobnej karty pri strate. Základné bankové služby budú klienti mBank využívať naďalej bez poplatku tak, ako doteraz.
Marihuana môže spôsobiť schizofréniu
28. 2. 2010
Zo štúdie austrálskych vedcov vyplýva, že u ľudí, ktorí po prvý raz vyskúšali marihuanu ako 15-roční, je dvojnásobne vyššie riziko vzniku psychóz vrátane schizofrénie, ako u tých, ktorí túto drogu nikdy neužili. Čím dlhšie ľudia marihuanu užívajú, tým pravdepodobnejšie je, že zažijú halucinácie, bludy alebo budú trpieť psychózou.
Štúdia, ktorú viedol John McGrath z austrálskej University of Queensland vznikla na základe prieskumu medzi 3 801 ľuďmi s priemerným vekom 20,1 roka. Asi 17,7 % zúčastnených priznalo, že užíva marihuanu tri a menej rokov, 16,2 % štyri až päť rokov a 14,3 % šesť a viac rokov. U 65 respondentov diagnostikovali Psychózy ako schizofrénia diagnostikovali u 65 % respondentov a 233 respondentov malo aspoň raz halucinácie.
Vzťah medzi psychózami a marihuanou je podľa vedcov zložitý. Ľudia, náchylnejší k vzniku psychóz totiž s väčšou pravdepodobnosťou začali s užívaním marihuany, čo následne prispelo k zvýšenému riziku psychotickej poruchy.
Pitná voda z vodovodu
25. 2. 2010
Vo verejnom vodovode kvalitu pitnej vody testujú prevádzkovatelia. Vzorky odoberajú z vodných zdrojov, z vodojemov, častí vodovodného systému aj zo spotrebiska, teda z kohútika. Tieto vzorky potom vyšetrujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Výsledky z veľkých vodovodov nad päťtisíc zásobovaných obyvateľov sa sumarizujú. Raz za tri roky sa posielajú do Európskej komisie. Vodu na základe podnetov pri podozrení zo zhoršenia kvality vody alebo na základe objednávok z novovybudovaných častí siete testuje i orgán verejného zdravotníctva.
Toto testovanie sa robí v rôznej frekvencii podľa ukazovateľov - napríklad chlór sa stanovuje denne. Vzorky na monitoring v sledovaných miestach sa odoberajú spravidla raz-dvakrát ročne. Sleduje sa vyše osemdesiat ukazovateľov - mikrobiologických a biologických, fyzikálno-chemických a rádiologických. Bežne sa vyšetruje asi tridsať ukazovateľov.
Ak sa zistí prekročenie limitov určených vládou, spravidla sa urobí kontrolný odber, ktorý vylúči chybu v odbere alebo v analýze. V prípade pretrvávajúceho problému môže byť vydaný zákaz používať vodu na pitné účely.
Prevádzkovateľ vodovodu má právo požiadať o povolenie výnimky. Musí však preukázať, že časovo obmedzené používanie takejto vody nespôsobí poruchy zdravia. Výnimky sa udeľujú na obdobie troch rokov, s možnosťou predĺženia o ďalšie tri roky, za ten čas musí prevádzkovateľ nedostatok odstrániť.
Výnimku nemá Bratislavský vodovod. Bratislava má najväčšie vodné zdroje na Slovensku. Samotné Ostrovné lúčky - Mokraď pri Čunove by mohli zásobovať takmer celé západné Slovensko. Bratislavská voda čerpá i z ďalších vodných zdrojov, ako sú ostrov Sihoť, Kapitulské pole, Sedláčkov ostrov. Bratislavská voda je vysoko kvalitná. Vzhľadom na rozsah vodovodnej siete sa však zabezpečuje chlórovaním - plynným chlórom a chlórdioxidom.