Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Najväčšia solárna loď vyplávala
4. 10. 2010
Najväčšia solárna loď na svete minulý pondelok vyplávala z Monaka na cestu okolo sveta.
Katamarán Turanor PlanetSolar, poháňaný výlučne energiou získanou zo slnka, by mal za 140 dní preplávať asi 40 tisíc kilometrov, než sa vráti do Monte Carla. Hlavnou vedeckou úlohou plavby je preskúmať možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie.
Plavidlo je 35 metrov dlhé a 23 metrov široké a prakticky celú jeho hornú palubu pokrývajú solárne panely. Celkom je na lodi 38 tisíc fotovoltaických článkov, ktoré vyrábajú energiu pre elektromotor a tiež nabíjajú akumulátory. Tie vážia 13 ton, čo predstavuje jednu sedminu z hmotnosti celej lode. S plnými batériami vydrží loď tri dni v chode aj bez slnečného svitu.
Dokumenty z STV na Agrofilme 2010
29. 9. 2010
Na 27. ročníku najstaršieho filmového festivalu na Slovensku Agrofilm, ktorý sa začal v Nitre, sú aj dva dokumenty Slovenskej televízie - Príbehy starého lesa Z.Vlacha a Voda čistá ako krištáľ Ľ.Hanáka.
Filmári z 28 krajín sveta prihlásili takmer 150 snímok, odborná porota vybrala do súťaže 58 a do informatívneho premietania ďalších 56 filmov. Najhodnotnejší z nich získa cenu Magna Mater, kolekcia najúspešnejších bude putovať po území celej SR.
Po Utahu sa počas druhohôr preháňali rohaté dinosaury
27. 9. 2010
Fosílie dvoch neznámych druhov rohatých dinosaurov príbuzných so známym Triceratopsom objavili paleontológovia v americkom štáte Utah.
Oba bylinožravé druhy obývali túto oblasť v období kriedy pred 76 miliónmi rokov. Lebka väčšieho z oboch nových druhov, Utahceratops gettyi, meria 2,3 metra a nad tlamou mu z hlavy čnel roh a ďalšie dva mal umiestnené v blízkosti očí, podobne ako dnešné bizóny. Dva metre vysoký a sedem metrov dlhý dinosaurus vážil medzi 3 až 4 tonami.
O niečo menší bol Kosmoceratops richardson, ktorý na dĺžku meral asi päť metrov a vážil 2,5 tony. Bol však vybavený celkom 15 rohmi. Podľa vedcov je to najvyzdobenejší známy dinosaurus.
O funkciu rohov u týchto mohutných zvierat sa stále vedú debaty. Prevláda názor, že mali zastrašiť súpera v bojoch o samice a imponovať potenciálnym partnerkám - podobne ako parožie jeleňov.
V najbohatších krajinách rastie počet tučných ľudí
24. 9. 2010
Obyvatelia najbohatších krajín sú čoraz tučnejší, pričom na čele rebríčka sa stále drží USA.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v prvej správe o obezite tvrdí, že ak sa vlády, jednotlivci a priemysel nebudú spoločne usilovať o komplexnú stratégiu, do roku 2020 budú mať nadváhu alebo budú obézni 3 zo 4 Američanov. Finančné náklady spojené s nadváhou, najmä v oblasti zdravotníctva, však vyvolávajú obavy vlád mnohých štátov. Príčiny sú známe - potraviny, najmä tie, ktoré nepatria k najzdravším, sú lacnejšie než v minulosti a ľudia sú čoraz menej fyzicky aktívni.