Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Náramky pre domácich väzňov podpísané
28. 4. 2014
Okrem odsúdených budú tieto náramky slúžiť aj na kontrolu rôznych zákazov, napríklad zákazu priblíženia sa.
Náklady na monitorovaného predstavujú asi tretinu zo sumy, ktorú stojí pobyt väzňa za mrežami. Dnes je to priemerne asi 14 tisíc ročne na jedného odsúdeného. Zníženie nákladov však nie je jediný prínos, ktorý sa od systému sľubuje. Odsúdení budú môcť byť s rodinou, nerozpadnú sa im rodinné vzťahy. Budú môcť živiť svojich rodinných príslušníkov. Nebude potrebné robiť zložitú resocializáciu. Okrem udržania zamestnania je prínos aj v tom, že títo ľudia budú platiť dane. Systém bude slúžiť najmä na monitorovanie odsúdeného na domáce väzenie, ktorý bude mať na nohe náramok a v obydlí domácu monitorovaciu stanicu. Okrem toho sa bude dať kontrolovať zákaz požívania alkoholu. Bude možné kontrolovať aj zákaz pobytu človeka v určenej lokalite, takže napríklad odsúdeného za fanúšikovské násilie ľahko zmonitorujú, či nie je v blízkosti štadióna.
Elektronické náramky u odsúdeného
22. 4. 2014
Systém väznenia bez mreží má byť na Slovensku súčasťou širšieho projektu elektronického systému monitorovania osôb, ktorý nechcú využiť len v trestnej, ale aj v civilnoprávnej oblasti.
Elektronické náramky pre odsúdených, ktorí by si trest nemuseli odpykať za múrmi kamennej väznice, sú už v dohľade. Projekt plánujú platiť z eurofonfov. Proces verejného obstarávania budúceho dodávateľa projektu je vo finálnej fáze – na budúci týždeň by malo dôjsť k podpisu zmluvy. Slovenský projekt elektronického monitoringu ľudí má byť širší, ako napríklad ten, ktorý využívajú v susednej Českej republike, či iných štátoch. U nás sa nemá vzťahovať len na kontrolu trestu domáceho väzenia, ale aj na výkon väzby a celý rad netrestných inštitútov, ako napríklad zákaz priblíženia, ktoré upravuje Občiansky súdny poriadok. Využiť ho chcú aj pre prípady predchádzania domáceho násilia či predchádzania tzv. štadiónovej kriminality. Ďalšou možnosťou je využiť nový systém pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Novela zákona o pozemkových úpravách podpísaná
22. 4. 2014
Pravidlá pri jednoduchých pozemkových úpravách sa zmenia, prezident podpísal novelu zákona o pozemkových úpravách.
Novela sa zaoberá troma základnými situáciami, keď je potrebné usporiadať pozemky na menšom území, ako je príslušné katastrálne územie. V prvom rade sa pozmenia zákonné postupy pri jednoduchých pozemkových úpravách pre poľnohospodárske a lesné využitie pozemkov. Druhou situáciou sú postupy pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktoré sa robia z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde. Podľa ministerstva ide najmä o riešenie scelenia pozemkov a vytvorenie ideálnych tvarov pozemkov určených napríklad na bytovú výstavbu či na rekreačné účely alebo na vytvorenie záhradkárskych osád. Treťou skupinou sú jednoduché pozemkové úpravy v prípadoch investičnej výstavby, ktorá svojím zásahom do terajšieho usporiadania pozemkov spôsobí po jej výstavbe obmedzenie obhospodarovania týchto pozemkov.
Novela zákona o pozemkových úpravách
13. 4. 2014
Parlament schválil novelu zákona o pozemkových úpravách. Medzi najzásadnejšie zmeny patria jednoduché pozemkové úpravy, ktoré majú uľahčiť usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom.
Okresný úrad môže povoliť alebo nariadiť vykonanie pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou, ak sa rieši len časť katastrálneho územia alebo hospodárskeho obvodu. Ide o tri základné situácie, keď je potrebné usporiadať pozemky na menšom území, ako je príslušné katastrálne územie. Vlastníci sa môžu rozhodnúť o novom usporiadaní pozemkov, napríklad skúpením pozemkov v jednej ucelenej časti územia jedným vlastníkom alebo viacerými vlastníkmi. Dôležité su zmeny riešenie scelenia pozemkov a vytvorenie ideálnych tvarov pozemkov pre individuálnu bytovú výstavbu, využitie pre rekreačné účely, či vytvorenie záhradkárskych osád. Podľa novely zákona pri vzniku rozdielnej hodnoty pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav si môžu vlastníci určiť rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov až do výšky 25 % v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov. Pri celkovej výmere do 200 metrov štvorcových sa toto kritérium nemusí dodržať s písomným súhlasom vlastníka. Novela zákona nadobúda účinnosť 1. mája.