Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Obchody budú zatvorené viac ako 15 dní v roku
28. 3. 2017
Slovensko rozšíri existujúci zákaz maloobchodného predaja o ďalšie štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Rozhodol o tom dnes zmenou zákona parlament. Po novom budú obchody po podpise zákona prezidentom až na výnimky povinne zatvorené 15 dní v roku a čiastočne aj 24. decembra.
Týmito dňami budú: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok počas celého dňa, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12. hodine, 25. december a 26. december. Celkovo mali doteraz zamestnanci v maloobchode voľno 3,5 dňa. Počet týchto dní sa po novom rozšíri. V prípade zatvorenia obchodov počas Veľkonočného pondelka pôvodne poslanci počítali so zatvorením obchodov len do 14. hodiny. Parlament však schválil pozmeňujúci návrh Ľuboša Blahu (Smer-SD) a obchody budú v tento pondelok zatvorené celý deň. Schválením ďalšieho pozmeňujúceho návrhu Mariána Kéryho (Smer-SD) sa upraví maloobchodný predaj aj počas 8. mája a 1. septembra, kedy bude platiť výnimka na predaj kvetov a 1. novembra má tiež platiť výnimka na predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta. Počas sviatkov či dní pracovného pokoja u nás budú môcť mať naďalej otvorené napríklad čerpacie stanice, lekárne či predajcovia suvenírov. Obmedzenie sa nedotkne ani podnikateľov, ktorí nezamestnávajú pracovníkov, ale zákazníkov obsluhujú sami.
zdroj: hnonline.sk
Amerika znižuje rozpočet na rozvojovú pomoc
21. 3. 2017
Podľa návrhu, ktorý americká vláda predložila na rokovanie do Kongresu, by mali prostriedky vynakladané na tzv. mäkké nástroje zahraničnej politiky Spojených štátov amerických klesnúť o viac než tretinu. Presunúť by sa mali do rozpočtovej kapitoly určenej na armádu. A teda na tvrdý nástroj zahraničnej politiky. Vo svojej analýze o tom informoval špecializovaný portál Devex.
Jeden z mnohých argumentov Trumpovho tímu je, že finančné zdroje aj tak nie sú vždy využívané efektívne a neraz končia napríklad na účtoch skorumpovaných úradníkov či miestnych vojenských vodcov. Podobné diskusie sa pritom často objavujú aj v Európe. “Môže to byť otázka života a smrti,” hovorí na margo tejto otázky slovenská humanitárna pracovníčka Mária Sliacka. Ilustruje to na príklade prepravy pomoci do konfliktom postihnutej oblasti. “Predstavte si, že cestujete s kamiónom plným humanitárnej pomoci, zastavíte na check-pointe a ozbrojenci vám povedia, že máte na výber - buď im dáte kus nákladu, alebo vám zastrelia, či zbijú človeka,” vysvetľuje. Zvyšok nákladu sa však k adresátom dostane a reálne im pomôže. Pomoc podľa nej so sebou prirodzene nesie mnohé riziká, pretože nefunguje v ideálnych podmienkach. S inými problémami sa zas stretávajú realizátori rozvojovej spolupráce či projektov obnovy po rôznych katastrofách. Teda dlhodobých projektov, ktoré neraz zahŕňajú výstavbu infraštruktúry. Pri nej sa, podobne ako u nás, objavujú podozrenia na korupciu.
zdroj: hnonline.sk
Spojením dvoch firiem vznikne v Indii telekomunikačný obor
20. 3. 2017
Britská spoločnosť Vodafone Group sa dohodla na spojení svojich indických aktivít s tamojšou firmou Idea Cellular. Vznikne tak najväčší telekomunikačný operátor v Indii. Informuje o tom dnes agentúra Reuters.
Zlúčená skupina bude mať takmer 400 miliónov zákazníkov a viac než tretinový podiel na trhu. Firmy spojením aktivít reagujú na ostrú cenovú vojnu, ktorú rozpútal nový konkurent Reliance. Ten svojou ponukou neobmedzeného volania a lacných dátových služieb prinútil ostatných hráčov na trhu znížiť ceny a zmieriť sa s menšími ziskami. "Zlučovanie aktivít v telekomunikačnom sektore je očakávaný a veľmi vítaný vývoj," uviedla jedna z analytiček poradenskej spoločnosti PwC India. "Pomôže to zabezpečiť prevádzkovú efektivitu a zlepšenú kvalitu služieb pre zákazníkov," dodala.
Vodafone je druhým najväčším mobilným operátorom na svete.
zdroj: hnonline.sk
Kariet postupne ubudne, platiť sa bude viac mobilom
10. 2. 2017
Mobilné platby namiesto plastových kariet, využívanie cloudu na úschovu informácií dát z karty, virtuálne peňaženky a bezkontaktné platby za parkovné a cestovné. To všetko čaká kartový biznis v najbližších rokoch. Zmeny by sa mali udiať už do roku 2020. Aj o týchto trendoch sa rozprávali odborníci na HNacademy Základy kartového biznisu, ktorú organizovalo Združenie pre bankové karty v spolupráci s Hospodárskymi novinami.
„Bezkontaktné platby sa stanú bežnými. Špeciálne karty do autobusov či vlakov zmiznú a všetko zaplatíte cez bežnú platobnú kartu alebo cez mobil,“ tvrdí Peter Géc, senior partner firmy Infinity Consulting. Už dnes funguje podobný systém v londýnskom metre. Bez vyťahovania karty systém zaznamená, kde ste nastúpili a kde vystúpili a stiahne vám z účtu príslušnú sumu. V budúcnosti sa rozšíri aj elektronizácia platieb štátu pri lokálnych daniach, no aj štát bude vyplácať dávky bezhotovostne. „Bezkontaktných platieb určite pribudne, ale hotovosť z obehu úplne nezmizne,“ dodáva Géc. Miešanie kariet Kartový biznis však ovplyvňujú tiež nové regulácie z Európskej únie. Banky, ale aj kartové firmy trápia najmä novinky, ktoré má priniesť smernica o platobných službách, známa pod skratkou PSD2. Tá má začať platiť od začiatku budúceho roka, no má stále veľa otáznikov.
zdroj: hnonline.sk