Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Holandsko chce vytvoriť umelý ostrov s veternou farmou
2. 1. 2018
Radikálny projekt plánuje vybudovanie ostrova, ktorý by slúžil ako rozdeľovač pre obrovskú pobrežnú veternú farmu. Tá by obklopovala umelý ostrov, ktorý chcú Holanďania vybudovať na piesočnom poli Dogger Bank. Nachádza sa 125 kilometrov od východného pobrežia Yorkshiru. Zároveň bola označená ako potenciálne veterná lokalita. Farma by posielala elektrinu cez diaľkový kábel do Spojeného kráľovstva, Holandska, prípadne do Belgicka, Nemecka a Dánska.
Spoločnosť TenneT, holandský ekvivalent britskej spoločnosti National Grid, je veľkým zástancom projektu. Nedávno zdieľala zistenia zo štúdie. Ta uvádza, že by tento plán mohol byť o miliardy eur lacnejší, ako sú konvenčné veterné elektrárne a medzinárodné silové káble. Tento sci-fi návrh je odpoveďou na tlak zo strany priemyslu, ktorý vyžaduje rozvoj veterných elektrární na pobreží. Tie sú totiž vytláčané čoraz ďalej od pobrežia, čo citeľne zvyšuje náklady. Podľa Roba van der Haga, ktorý riadi program pre rozvoj pobrežných veterných rozvodov spoločnosti TenneT, je dôležité, aby sa priemysel aj naďalej snažil znižovať náklady. Keďže každý ďalší kilometer smerom do mora znamená ďalší kilometer drahších káblov, firma je presvedčená, že je potrebné zvoliť nové, neobvyklé riešenie. Umelý ostrov by umožnil úspory z rozsahu, vyššia rýchlosť vetra a káble, ktoré by prevádzali energiu z pobrežných turbín na ostrov, by boli lacnejšie. Aby bolo možné na umelý ostrov umiestniť všetky zariadenia, mal by mať zhruba päť až šesť štvorcových kilometrov, čo je približne pätina veľkosti ostrova Hayling v Lamanšskom prielive.
Bitcoin pokoril ďalší rekord. Finančníci varujú pred bublinou
8. 12. 2017
Hodnota digitálnej meny Bitcoin počas dnešného ranného obchodovania v Ázii pokorila ďalší rekord, keď sa vyšplhala cez 14-tisíc dolárov. Túto hodnotu prekonala najznámejšia digitálna mena aj na luxemburskej burze BitStamp, kde sa okolo 07:00 SEČ obchodovala za zhruba 14.160 dolárov.
Počas dnešného dňa však Bitcoin pokoril ďalší rekord. Na obchodnej platforme Coindesk.com sa krátko vyšplhala na 15.007,70 dolára, potom mierne klesla. Napísal to server BBC. Počas dneška tak Bitcoin pridal takmer 15 percent. Podľa agentúry Bloomberg sa jeho hodnota od začiatku mesiaca zvýšila o 50 percent. Bitcoinu pomáha očakávané spustenie obchodovania s bitcoinovými termínovanými kontraktmi, ktoré na najväčšiej burze s kontraktmi CME začne za niekoľko dní. Začiatkom roka predstavovala hodnota Bitcoinu tisíc dolárov, odvtedy s občasnými výraznými výkyvmi zaznamenáva jeden rekord za druhým. Podľa spoločnosti CMC Markets má vzostup Bitcoinu všetky príznaky bubliny. Vraj ale "neexistuje spôsob, ako spoznať, kedy bublina praskne," povedala firma portálu BBC.
V ParadisePapers sú aj Slováci. Dokazujú to tisícky dokumentov
8. 11. 2017
V rozsiahlej databáze nedávno uniknutých finančných dokumentov o osobách a podnikoch investujúcich svoj majetok v tzv. daňových rajoch (kauza ParadisePapers) sú aj dokumenty týkajúce sa priamo Slovákov.
Potvrdila to Pavla Holcová z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku (ČCIŽ). "V práve aktuálnom úniku informácií je i približne 3500 dokumentov, ktoré sa týkajú Slovenska," uviedla Holcová."Tri a pol tisíc dokumentov je naozaj veľa, to nie sú iba jednotlivci, to je mix ako firiem, tak jednotlivcov," pokračovala s tým, že dokumenty sa vzťahujú na časové obdobie od 90. rokov 20. storočia do roku 2016. České centrum pre investigatívnu žurnalistiku, ktoré spolupracuje na analýze tzv. ParadisePapers, momentálne zostavuje predbežnú prvú analýzu toho, aké sú to dokumenty a "akí sú tam zaujímaví ľudia"."Viac informácií budeme mať koncom týždňa," dodala Holcová. Novú rozsiahlu databázu uniknutých finančných dokumentov označovaných ako ParadisePapers, ktorá poskytuje dôkazy o nezverejňovaných investíciách veľkých nadnárodných spoločností, ale i významných politikov v tzv. daňových rajoch, zverejnilo v nedeľu Medzinárodné konzorcium pre investigatívnu žurnalistiku (ICIJ). Databáza obsahuje zhruba 13,4 milióna dokumentov, z ktorých väčšina je od jednej firmy pôsobiacej v prostredí offshore spoločností.
Miliardy minút hovorov a esemesiek. Pozrite sa, ako Slováci využívali svoje telefóny
8. 11. 2017
K prvému polroku 2017 obyvatelia Slovenska vygenerovali mobilnými telefónmi 5,23 miliardy minút hovorov.Vo vlastnej mobilnej sieti skončilo 57 percent minút vygenerovaných hovorov, 36 percent skončilo v iných mobilných sieťach, 4 percentá minút boli medzinárodné volania a 3 percentá minút tvorili volania na slovenské pevné siete.Vyplýva to z údajov, ktoré mobilní operátori poskytli Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ).
Čísla za prvý polrok tohto roka:
5,23 miliardy minút hovorov, 1,4 miliardy SMS správ, 35,6 milióna MMS správ "V slovenských mobilných sieťach bolo ukončených 319,7 milióna minút hovorov, 54,1-miliónov SMS správ a 251,3-tisíc MMS správ, ktoré prišli z inej zahraničnej mobilnej alebo pevnej siete," uviedol hovorca RÚ Roman Vavro. K prvému polroku 2017 bolo na Slovensku približne 7,4 milióna SIM kariet. Z uvedeného počtu predstavovalo zhruba 6,2-milióna aktívnych SIM kariet používaných na poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby. toho aktívnych SIM kariet (post-paid) bolo 4 milióny a aktívnych predplatených SIM kariet (pre-paid) bolo takmer 2,2 milióna. Približne 1,2 milióna aktívnych SIM kariet slúžilo na iné účely, ako je poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby.