Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Počatie po 40. roku veku ženy
13. 7. 2020
Obsahom legislatívnej úpravy v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, je aj vyňatie zdravotného dôvodu – počatie po 40. roku veku – ako dôvodu na umelé prerušenie tehotenstva, ktorý je hradený z verejného zdravotného poistenia.
Predmetom legislatívnej úpravy nie je obmedzovanie slobodnej voľby ženy, ale určenie, že ak sa žena rozhodne postúpiť umelé prerušenie tehotenstva len kvôli tomu, že otehotnela staršia ako 40-ročná, tak tento zákrok si hradí v plnej výške.
Predkladaný návrh zákona má pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti a vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy. Nemá vplyv na podnikateľské prostredie a ani na životné prostredie.
Sprostredkovanie osvojenia narodeného dieťať
13. 7. 2020
Rodina je optimálnym prostredím, v ktorom môže dieťa dozrieť v plnohodnotnú a zodpovednú bytosť. S cieľom zefektívniť a najmä zrýchliť sprostredkovanie osvojenia či pestúnstva sa považuje za potrebné navzájom elektronicky prepojiť jednotlivé prehľady detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť v rámci krajov, resp. určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Novelou zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, sa má taktiež zaviesť povinnosť elektronického zasielania potrebnej dokumentácie medzi jednotlivými určenými orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Predmetom návrhu zákona je aj uzákoniť text poučenia pred umelým prerušením tehotenstva priamo do zákona, aby sa stal obligatórnou náležitosťou, ktorú každá žena podstupujúca tento zákrok musí prečítať a podpísať.
Utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom
10. 7. 2020
Za alternatívu k umelému prerušeniu tehotenstva sa považuje možnosť ženy požiadať o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom.
V predkladanom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, sa navrhuje umožniť, aby žena, ktorá sa rozhodla pre utajený pôrod, mala vytvorené podmienky na donosenie dieťaťa. Navrhuje sa, aby v takomto prípade prináležalo žene nemocenské, a to už od 21. týždňa tehotenstva (jedná sa približne o obdobie, keď na tehotnej žene možno vizuálne spozorovať prvé známky tehotenstva). Nárok na nemocenské ako sociálnu dávku môžu poberať len pracujúce ženy a študentky, a vypláca sa žene do druhého týždňa po pôrode. Osobitný dôraz je kladený na ochranu osobných údajov. Aj z poznatkov z praxe je známe, že v prípade utajeného pôrodu sa žena častokrát dočasne presťahuje na iné miesto. Priznaním dávky by bola ochránená pred stratou zamestnania či nepríjemnými, často až nevhodnými poznámkami kolegov či susedov.
Novým opatrením by sa prispelo k zníženiu počtu umelých prerušením tehotenstva a súčasne by bola uspokojená túžba bezdetných párov starať sa o dieťa.
Súčasne sa navrhuje, aby v prípade plánovaného utajeného pôrodu mal novorodenec možnosť byť s budúcimi osvojiteľmi takmer ihneď po pôrode a nečakať niekoľko týždňov, mesiacov či rokov na právoplatné rozhodnutie o osvojení. Ľudská náruč je v prvých hodinách dieťaťa najlepšou prevenciou voči syndrómu odvrhnutia, ktorým trpievajú deti, ktoré nemôžu byť po narodení u svojej biologickej matky.
Zbraňová amnestia
10. 7. 2020
Predložený návrh zbraňovej amnestie vychádza zo skúseností z predchádzajúcich zbraňových amnestií.
Inštitút zbraňovej amnestie bol v minulosti ustanovený zákonom č. 132/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 14. 4. 2005. Táto právna úprava vytvorila na časovo obmedzené obdobie 12 mesiacov (od 14. apríla 2005 do 14. apríla 2006) možnosť dobrovoľne odovzdať strelnú zbraň ktorémukoľvek útvaru Policajného zboru s tým, že počas tohto obdobia zanikla trestnosť nedovoleného ozbrojovania dobrovoľným odovzdaním strelnej zbrane. V priebehu týchto 12 mesiacov bolo celkovo odovzdaných 3 463 ks. zbraní, pričom v posledných
týždňoch pred skončením 12 mesačného obdobia narastal počet odovzdaných zbraní.
Tendenciu v rámci zbraňovej amnestie odovzdávať strelné zbrane a strelivo ešte zvýraznila tzv. druhá zbraňová amnestia, ktorá prebehla od 1. novembra 2009 do 31. mája 2010 (zákon č. 440/2009 Z. z.), v rámci ktorej počas siedmich mesiacov bolo odovzdaných celkovo 4 367 ks. zbraní a 45 684 ks. streliva.
Úspešná bola aj zbraňová amnestia (tretia zbraňová amnestia), ktorá prebehla od 1. decembra 2014 do 31. mája 2015 (zákon č. 300/2014 Z. z.). Počas tejto zbraňovej amnestie sa predovšetkým odovzdávali lovecké zbrane (lovecké brokovnice, opakovacie a samonabíjacie guľovnice, kombinované lovecké zbrane a malokalibrovky), ktoré tvorili asi 40 % z odovzdaných zbraní. Ďalších 42 % boli krátke palné zbrane, predovšetkým rôzne pištole a revolvery. Samopaly, útočné pušky a guľomety tvorili cca 8 % a zvyšných 10 % boli ostatné zbrane (perkusné, podomácky upravené a vyrobené zbrane, vzduchovky, expanzné zbrane, historické zbrane, hlavné časti a súčasti zbraní). Na políciu priniesli občania aj zbrane pochádzajúce z 19. storočia, ako aj z obdobia 1. a 2. svetovej vojny. Počas tejto zbraňovej amnestie bolo odovzdaných 3 035 ks zbraní a 36 326 ks. streliva.
Výsledok prechádzajúcich zmien zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol úspešný a význam zbraňovej amnestie spočíva hlavne v prevencii. Z doteraz preskúmaných zbraní, ktoré boli odovzdané v rámci zbraňovej amnestie, nebolo zistené spáchanie trestného činu ani s jednou z nich.